AZN proti výstavbe megakasína na Slovensku
Občianske združenie Aliancia za nedeľu - Slovensko (AZN) týmto vyjadruje svoj protest proti výstavbe multifunkčného centra Metropolis na Slovensku, ktorého neodmysliteľnou súčasťou má byť megakasíno a to najmä s týchto dôvodov.
V relatívne nedávnej minulosti cca pred 50 až 60 rokmi, obidva brehy Dunaja pod Bratislavou vyzerali trocha ináč ako dnes. Nebola tu takmer žiadna zástavba, kľukatili sa tu poľné a lesné cesty a cestičky. Jedinou pravidelnou dopravnou komunikáciou bola cesta smerujúca z Bratislavy do Rusoviec a ďalej do Maďarska, s odbočkami na Jarovce a Čunovo. Preháňala sa tu lesná a poľná zver (v nepomerne väčšom množstve ako dnes) a v Dunajských ramenách a preliačeninách bola skvelá rybačka. Popri Dunajskom toku sa rozprestieral takmer nedotknutý lužný les a za ním boli lúky a polia, ktoré pravidelne prinášali úžitok svojim majiteľom a ich zákazníkom. Vtedy sa tu nepohybovalo veľa ľudí. Bolo tu možné stretnúť občas lesníka, lesného robotníka, pastiera, prípadne ľudí, ktorí pracovali na priľahlých poliach, tj. ľudí profesne spätých s týmto územím. Ale zavítali sem aj športoví rybári, väčšinou chlapci, alebo dôchodcovia. Správali sa ticho, skromne a ohľaduplne k okolitému prostrediu. Bolo to „ich územie“ a mali k nemu vzťah. Vzťah väčšinou emocionálny, nie koristnícky.
Situácia sa začala meniť počas výstavby Slovnaftu, odniesol si to ľavý breh. Bolo zničených veľa porastov a úniky ropy urobili, predovšetkým vo vode tiež svoje. V sedemdesiatych rokoch nasledovalo Gabčíkovské dielo. Krásny prírodný terén bol rozrytý na nepoznanie. Časť pôvodného hlavného toku stratila väčšinu vody. Nejedno vedľajšie rameno zaniklo aj so svojím obsahom. Čriedy krásnych lužných jeleňov sa stratili v minulosti. Bralo sa to vtedy, v oficiálnych kruhoch, ako nutná daň pre socialistické budovanie v mene pokroku.
Z toho čo ostalo, na časti územia, presadili ochranári vytvorenie chránenej krajinnej oblasti. Tento štatút nebol príliš rešpektovaný a niektoré štátne organizácie si tu aj tak robili čo chceli. Vďačne sa pripojili aj súkromní vandali. Budovateľský pokrok zanechal svoju stopu aj v myslení ľudí. Ako Petržalka rástla, situácia sa navzdory ochranárom, skôr zhoršovala ako zlepšovala.
Akosi spontánne, aj do tejto dosť zasiahnutej prírody, začali chodiť relaxovať obyvatelia neďalekých sídlisk. Sotva kto z nich sa pamätá na stav z pred niekoľkých desaťročí. Sú vďační, až na obligátnych vandalov, za to čo je práve k dispozícii. Svitala nádej, že tu môže byť, samozrejme bez zbytočných umelých zásahov, celkom dobrá rekreačná oblasť. Stačilo by obmedziť vandalizmus. Vonkajšia ochranná hrádza predstavuje príležitosť pre peších, korčuliarov aj bicyklistov. Samozrejme po zavedení rozumných bezpečnostných pravidiel. Neďaleké bagroviská už roky slúžia rekreačným plavcom a tým čo majú záujem o letné slnečné lúče.
Teraz hrozí opäť nebezpečenstvo- výstavba multifunkčného centra Metropolis ktorého súčasťou bude aj megakasín. Táto oblasť, z pochopiteľných dôvodov, neunikla pozornosti starostlivých developerov. Je tu predsa ešte voľný priestor na zastavanie a ďalšie „zhodnotenie ťažko nadobudnutých“ finančných prostriedkov. Stačí to len vzletme zamotať do pozlatka a stoj čo stoj presadiť. Vôbec nie je dôležité, že sa tak stratia ďalšie hektáre kvalitnej poľnohospodárskej pôdy. Už aj tak dostatočne zúbožená chránená oblasť stratí akú - takú nárazníkovú zónu, ktorá ju oddeľovala od rušnej a i teraz preťaženej cesty smerujúcej do Rajky. Výstavbou zamýšľaného megakasína Petržalčania nič nezískajú. Priestory pre zábavu a predovšetkým herne prinesú zisky svojim majiteľom a prevádzkovateľom, ale určite pritiahnu aj sociálne živly (gembleri, narkomani, prostitúcia, „príslušníci skupín so zvláštnymi záujmami“) zo širokého ďalekého okolia, aj z cudziny. Nájdu tu presne to čo potrebujú. Miesto sústredenia takých istých a sebe podobných ľudí. Sotva sa dá predpokladať, že sa uspokoja len s teritóriom predpokladaného megakasína. Budú obťažovať a ohrozovať aj okolie. Blízkosť a anonymita veľkého mesta a blízkosť hneď dvoch štátnych hraníc im to uľahčí. Keby niečo neklaplo, žiadny problém „prejsť cez čiaru“. Pokiaľ by sa nepodarilo, les a terén neschodný pre prípadných prenasledovateľov je doslova čo by trikrát kameňom dohodil. Veľký tok Dunaja tiež môže na všeličo poslúžiť. Nakoniec, pri súčasnom stave štátnych inštitúcií na Slovensku, nebude žiaden problém zrušiť, v takom prípade už úplne nefunkčnú a zbytočnú chránenú oblasť. (Plachá zver, hlučné kasíno a jeho návštevníci nijako nepôjdu dokopy). Navyše, keď sa podarí presadiť tento projekt, nikde nie je zaručené, že „filantropické“ snahy úspešných developerov nepôjdu aj ďalej.
Natískajú sa ešte otázky, z akých pohnútok súhlasili volení zástupcovia občanov s týmto projektom? Aký je ich vzťah k Petržalke, okrem finančného a kariérneho? Aký je ich vzťah k navrhovateľom tohto projektu?
Petržalka nepotrebuje žiadny Disneyland, ani malé Slovenské Las Vegas, ako vstupnú bránu do mesta. Petržalčania a Bratislavčania potrebujú mať na svojom okolí aspoň trocha zachovanú prírodu, pokým je to aspoň trocha možné a možné to je. Dá sa to najlepšie dosiahnuť postupným zlepšovaním daného stavu (cestou citlivých a uvážených ekologických opatrení), nie jeho negáciou ďalšou zbytočnou, monštróznou výstavbou, pre solídneho občana nepotrených zariadení.
Je na prosto jasné, že nemožno obnoviť staré idylické
Občianske združenie Aliancia za nedeľu - Slovensko je toho názoru, že takéto centrum by bolo naozaj len významným strediskom hazardu v Európe. Predstavuje hrozbu zvýšenej kriminality, drog, prostitúcie, organizovaného zločinu, závislostí a zhoršenia morálneho prostredia, ktoré ohrozuje najmä mládež a mladé rodiny na Slovensku.
Peter Novoveský,Predseda AZN – Slovensko,
kontakt: Tel.: 0905 443 941,Novoveskypeter@chello.sk, http://azn.nawebe.net/