Prečo slovenská pravica klamala?
Prečo slovenská pravica klamala?
Žiadna z volebných kampaní, ktoré som zažil od roku 1989, nebola férová, ale tá posledná
skutočne pripomínala žumpu. Bol to vlastne ťah na jednu bránu, na bránu strany Smer-SD, ťah pravicových politikov, novinárov a aktivistov všelijakého razenia. Budem sa už opakovať, ale nie som ani člen ani volič Smeru-SD. Napokon ani v týchto posledných voľbách som sa nedostal k volebnej urne. Bol som totiž v čase volieb na svojom pracovisku v Rakúsku a hoci som teoreticky mal možnosť aj napriek tomu voliť, z rôznych objektívnych, ale aj subjektívnych dôvodov som napokon voliť nebol.
Nemám najmenší dôvod robiť obhajcu strane Smer-SD. Som katolícky autor a mnohí čitatelia vedia, že v minulom roku vydal Spolok svätého Vojtecha v Trnave moju knihu „Poslušný až na smrť“. Píšem však nezriedka aj do katolíckych masmédií. Naposledy som uverejnil v časopise Zrno č. 22/2010 pomerne rozsiahly materiál o vranovskom katolíckom kňazovi Jánovi Hermanovskom, ktorého zavraždili v roku 2005 v Rusku. Necítim potrebu obhajovať nejakú politickú stranu. Cítim potrebu obhajovať pravdu, pretože pravda bola v poslednej volebnej kampani tak bezcitne pošliapaná, že to snáď nemá v novodobej histórii Slovenska obdobu. A čo ma ako katolíckeho autora najviac bolí, je skutočnosť, že politická situácia na Slovensku znovu vohnala KDH do jedného tábora s SDKÚ-DS. Už sa budem trápne opakovať, ale nemôžem si pomôcť. Keďže ľudia chronicky zabúdajú, musím znovu a znovu pripomínať, že práve predseda SDKÚ-DS, Mikuláš Dzurinda, v príkrom rozpore s postojmi Vatikánu podporil barbarstvo Američanov v Iraku, na ktoré doplatili milióny obyvateľov tejto krajiny životmi, vážnymi zraneniami, či stratou domova. Bol to ten istý Mikuláš Dzurinda, kvôli ktorému KDH vystúpilo v roku 2006 z vtedajšej vládnej koalície, v dôsledku čoho došlo k predčasným parlamentným voľbám v tom istom roku. Mohol by som donekonečna uvádzať príklady nekresťanských postojov SDKÚ-DS v principiálnych otázkach. A napriek tomu je dnes KDH znovu v tom istom košiari ako SDKÚ-DS. Čo k tomu dodať? Už nenachádzam slov.
Ak by som mal úplne objektívne zhodnotiť predvolebnú kampaň
Čo ma však šokovalo, bola tá záplava poloprávd a lží, ktoré do éteru pravica vychŕlila a ktoré zbytočne vystrašili už aj tak vystresované obyvateľstvo Slovenska. Predovšetkým tá lož o nehoráznom zadlžení Slovenska počas vlády premiéra Fica. Takýmito klamstvami však mohla pravica oklamať len ľudí, neznalých pomerov. Znalci poznajú skutočné fakty. Nedávno som zistil v zahraničných masmédiách presné údaje o zadlženosti jednotlivých ekonomík a ja na rozdiel od pani Radičovej a pánov Mikloša, Sulíka, či iných pravicových politikov nevychádzam z politickej hystérie, ale z precíznej znalosti faktov. Ale ostatne, nech to posúdi sám čitateľ. Predkladám mu fakty, ktoré zverejnili internetové stránky BBC, Britské listy, či iné zahraničné médiá. Zadlženosť Grécka, ktoré sa dostalo do veľmi vážnej hospodárskej situácie, sa rovná 115,1 % HDP krajiny. A čo iné vyspelé ekonomiky? Uvádzam postupne údaje zadlženosti jednotlivých krajín v percentách HDP: Taliansko 115,8 %, Belgicko 96,7 %, Francúzsko 77,6 %, Portugalsko 76,8 %, Nemecko 73,2 %, Veľká Británia 68,1 %, Rakúsko 66,5 %, Írsko 64 %, Holandsko 60,9 % a Španielsko 53,2 %. A čo najväčšia svetová ekonomika? Ani tam nie je situácia ružová. Zadlženosť USA činí asi 12 868 miliárd amerických dolárov, čo zodpovedá 90 % HDP krajiny.
No čitateľ už určite netrpezlivo čaká na údaje z našej krajiny. Tu sú! Zadlženosť Slovenskej republiky činí 35,7 % HDP. Takže sa pýtam: o akej katastrofálnej zadlženosti Slovenska to vlastne tárali politici pravice? Zo všetkých dostupných údajov vychádza, že lepšie, ako Slovensko, je na tom už len susedná ČR so zadlženosťou 35,6 % HDP a Luxembursko so zadlženosťou 14,5 % HDP. Takže argumenty pravice sú aj v tomto prípade skôr výplodom žlče politikov, prahnúcich po politickej moci, ako výsledkom poctivého skúmania faktov. A toto je len vrchol ľadovca lží politikov pravice.
Ostatne, okolo finančnej zadlženosti krajín sa narobí veľa rámusu. Pritom najvýznamnejší hospodárski experti vo svete čoraz viac prezentujú názor, že tak, ako je nežiaducim extrémom neprimeraná zadlženosť krajiny, rovnako nebezpečným extrémom sú aj ideologicky motivované drastické škrty vládnych výdajov, ktoré v konečnom dôsledku spomaľujú hospodárske oživenie ekonomík.
Ale vráťme sa na Slovensko a zauvažujme, čo nás v blízkej budúcnosti čaká pod vládou pravice. Bol by som veľmi šťastný, keby som sa mýlil, ale obávam sa nasledovného scenára. Pani Iveta Radičová ako – s najväčšou pravdepodobnosťou – budúca premiérka predstúpi pred národ, nasadí si tragickú masku a povie: „Drahí spoluobčania, v dôsledku ozdravenia finančnej situácie v krajine si musíme utiahnuť opasky.“
Čo bude nasledovať? Škrty, ktoré v konečnom dôsledku nevyhnutne zasiahnu obyvateľstvo a prejavia sa v znížení jeho kúpyschopnosti. Pritom práve vysoká kúpyschopnosť obyvateľstva je najdôležitejším hnacím motorom každej ekonomiky. Takisto vláda – s najväčšou pravdepodobnosťou – uvoľní reguláciu cien energií, ktorú Ficova vláda držala dôsledne pod kontrolou. Dôjde k zvyšovaniu cien elektriny, plynu a následne takmer všetkého, čo obyvatelia krajiny pre svoj život potrebujú. A dopad? Koncerny ako SPP zarobia miliónové zisky, ktoré skončia na účtoch hŕstky ľudí. Milióny Slovákov sa takto poskladajú na rozprávkové príjmy majiteľov koncernov a ich špičkového manažmentu. Mimochodom, ak už som spomenul SPP, všetci ešte máme v živej pamäti prípad bývalého generálneho riaditeľa SPP, Pavla Kinčeša, ktorý keď musel v roku 2001 odstúpiť z funkcie po škandále s luxusným bytom, dostal odstupné jeden a pol milióna korún. Jeho základný mesačný plat činil 120 tisíc korún. Ročný príjem bol teda takmer jeden a pol milióna korún. Lenže s odmenami činil tento príjem takmer 3 milióny korún. A keďže výška odmien sa odvíja od výsledkov hospodárenia, určite je každému súdnemu čitateľovi jasné, že každé zvýšenie ziskov koncernu nahráva milióny do vrecák tak jeho generálneho riaditeľa, ako aj každého člena manažmentu. Od prípadu pána Kinčeša uplynulo veľa času, ale neverím, žeby platy a odmeny predstaviteľov koncernu išli smerom dole. Skôr naopak. Priznám sa bez mučenia, že som nevypátral, aká je situácia v SPP dnes. Takéto údaje koncern zásadne nezverejňuje. Našiel som len údaje o príjmoch špičkových manažérov v rôznych vyspelých ekonomikách.
Podľa jednej zo štatistík zarábal v roku 2005 špičkový manažér na Slovensku 42 253 eur ročne. Podľa inej to bolo v roku 2008 už 70 tisíc eur. A čo v súčasnosti? Podľa kusých informácií, ktoré mám k dispozícii, prekročili už v roku 2009 príjmy niektorých slovenských špičkových manažérov magickú hranicu 100 tisíc eur. Teda v prepočte na slovenské koruny vyše 3 milióny ročne! Neskutočné, že? Pracujem v Rakúsku a mám veľmi náročnú a zodpovednú prácu, ale nemám šancu zarobiť ani desatinu tejto sumy. A čo majú povedať radoví obyvatelia Slovenska, ktorí žijú z ruky do úst?
Ak som už spomínal KDH, nikdy som nepočul z úst Pavla Hrušovského ani iného predstaviteľa KDH kritiku neoprávnených príjmov špičkových manažérov. Počul som ju však z úst iného významného politika. Skôr, než som sa zamestnal v Rakúsku, pracoval som 4 roky v Nemecku. V tej dobe bol nemeckým spolkovým prezidentom Horst Köhler. Tohto politika som si hlboko vážil pre jeho neochvejné a principiálne postoje v kľúčových otázkach. Práve z jeho úst som počul tvrdú kritiku na adresu nekresťanských príjmov nemeckých manažérov. Z tohto politika by si mali vziať predstavitelia KDH príklad.
Nie, nie som zástancom rovnostárstva. Tak ako je nespravodlivý kapitalistický
Čo dodať na záver? Je mi ľúto mojich spoluobčanov, ktorí zase raz sadli na lep pravici. Nepochybujem o tom, že to pani Radičová myslí s národom úprimne. Na rozdiel od svojich predchodcov z SDKÚ-DS jej určite nechýba sociálne cítenie. Je však prinajmenšom naivná, ak si myslí, že pravicová politika môže priniesť masám slovenských občanov podstatné zvýšenie životnej úrovne. Práve naopak. Dôsledkom tejto politiky sa milionári budú topiť v ešte väčšom bohatstve a masy radových obyvateľov Slovenska budú len prežívať. Národ tak znova čaká obdobie krutého rozčarovania. Škoda, preškoda.
Komentáre
Prehľad komentárov
marosko, chapem ta, ze ta mrzi pohlad do tvare reality, ale je to tak...za vsetko moze Fico!!! Skoro, ako babky demokratky :)
To ste skutocne mysleli vazne?
(Maros, 11. 3. 2011 15:16)
Velmi strukturovane.
- Uz tym ze ste neboli volit ste sa diskvalifikovali na stazovatela, ktory vypisuje clanky a ked treba nieco urobit tak sa vyhovara na vsetko mozne.
- Kedze ste asi dcastejsie v Rakusku ako na Slovensku, zrejme vam unikla podstata "lavicoveho rabovania" za Fica. Ti co tu ostali si to zrejme uvedomili, pretoze pravica vyhrala aj nepriek svojej naprosto neschopnej opozicnej politike.
- Vase zavery ohladom zadlzovania su viac ako naivne. Ani Grecko nemalo 115% zadlzenost pred 10 rokmi. Prave populisticky pristup ktoreho predstavitelom je vacsinou lavica fungujuci systemom rozhadzem/rozdam vsak nejako bude, hlavne ze masy ma budu volit doviedol viacere krajiny tam kde su. To co hovori pravica je ze za posledny rok vzrastla zadlzenost o viac ako 7%. Este par takychto rokov a mozme si s Grekmi podat ruky.
- Myslim, ze by ste si mali urobit jasno ohladom KDH. Tato slizka formacia nie je zial moralne ani inak rozdielna od inych stran. Ak je niekto skutocny krestan, nemal by byt v politike, pretoze spinave ruky maju vsetci a toto je vysmech hodnot, ktore navonok zastavaju.
S pozdravom.
marosko
(meno, 20. 10. 2011 22:56)