Nenásytné súdy
Hlavná budova dnešného Krajského súdu v Banskej Bystrici bola postavená v r. 1898 na dnešnej Skuteckého (predtým: Kasárenskej, Ferencza Deáka, Súdobnej, Hitlerovej, Stalinovej, Obrancov mieru) ulici. Ulica v prvej polovici 20. storočia pripomínala trochu svojou priamosťou, stromoradím, šírkou ulice aj chodníkov parížske a budapeštianske bulváry. Súd bol, aj je jeho hlavnou dominantou
Budova súdu, predtým aj tzv. Sedria, aj s väznicou pre svoje účely úplne postačovala Rakúsko – Uhorskej monarchii, 1. ČSR, 1. SR, 2. ČSR, aj ČSSR. V 80. rokoch sa väznica rozdelila na Ústav pre výkon väzby a Ústav pre výkon trestu odňatia slobody. Väčšina väzňov prešla do novostavby s väčším areálom v Banskej Bystrici – Kráľovej. Samotnému súdu, však prestala historická budova, kde bol ako Krajský súd, tak aj Okresný súd stačiť hneď po prevrate v r. 1989 – 1990. Urýchlene sa zmocnila budovy niekdajšje Obchodnej a priemyselnej komory. A začalo sa pracovať na urýchlenej likvidácii štátneho podniku Pozemné stavby s viac ako 10 tisíc zamestnancami, ktorý postavil popri iných stavbách najmä viac ako 100 tisíc bytov a objektov občianskerj vybavenosti najmä na území dnešného Banskobystrického kraja, ale aj v Bratislave (napr. Záluhy), v Prahe, Saratove (Rusko) a v mnohých iných mestách sveta. Pozemné stavby sa podarilo veľmi rýchlo zlikvidovať, tak ako sesterské podniky s jedným generálnym riaditeľstvom v Bratislave, Nitre, Žiline, Prešove a v Košiciach. Z ich zbytkov si za babku zobrali najhodnotnejšie stroje a zariadenia budúci podnikatelia aj „podnikatelia“. Do budovy podnikového riaditeľstva Pozemné stavby, š. p. sa tak mohol v krátkej dobe presťahovať zo spoločnej súdnej budovy Okresný súd. Zakrátko po reorganizácii okresov vznikol na území dovtedy najväčšieho okresu v SR, na jeho väčšej časti Okresný súd v Brezne. Zdalo by sa, že sa na dlhšiu dobu nenásytný apetít banskobystrických sudcov spomalí. Chyba lávky! Pred niekoľkými rokmi sa prikročilo k rekonštrukcii historickej budovy. Krajský súd sa vtedy presťahoval do zlikvidovaného stavebného učilišťa s telocvičňou, štadiónom, učebňami, dieľňami a s internátom na Kačici. Zdalo sa, že provizórne. Žiaľ nie. Pôvodná budova je dávno zrekonštruovaná a slúži svojmu účelu. Dnes som videl rozhovor s hovorcom Krajského súdu. Pred kamerou sa pretŕčal s pozadím budovy niekdajšieho stavebného učilišťa, kde vyrástlo cez desaťtisíc odborníkov všetkých stavebných profesiíí a ktoré sa tiež muselo zlikvidovať, aby aj u nás vzrástla armáda, akej sa žiadne armády svojím počtom a to ani počas 2. svetovej vojny, kedy aj tu stáli proti sebe dve najsilnejšie armády sveta nikdy nemohli rovnať – armáda nezamestnaných aj s obrovskou skupinou bezdomovcov, veď nové byty sú prevažne len pre novú elitu a na pripravenie aj starších ľudí o bývanie, kým ich nepripravíme aj (skracovaním priemerného veku) aj o život je tiež dostatok spôsobov. Bytové mafie a nielen organizované popritom dávajú relatívne luxusný život aj pánom a paniam sudcom.
Nepochybujem, že veľmi podobne budú na tom aj všetky ostatné súdy Slovenska, ktoré doplnil aj Ústavný súd a Špeciálny súd.
(kn)