Voľby

V súčasnej dobe sme našimi médiami presvedčovaní, že v Líbyi nespokojní povstalci sa so zbraňou v ruke postavili proti svojmu nenávidenému diktátorovi Kaddáfimu v snahe o jeho zvrhnutie a nastolenie demokracie v tomto štáte. Na hrubé potlačenie týchto oprávnených a demokratických požiadaviek povstalcov Kaddáfi použil pozemné vojsko a letectvo, ktoré terorizuje vlastné obyvateľstvo a preto Európska únia na čele s Francúzskom a Anglickom ako aj vojenský pakt NATO pod kuratelou USA vyhlásilo nad Líbyou „bezletovú zónu“ s cieľom chrániť civilné obyvateľstvo v tejto krajine. Diktátor Kaddáfi podľa správ našich „zaručene objektívnych“ médií dokonca sa nezdráhal zneužiť a nahnať civilné obyvateľstvo ako „živý štít“ na ochranu svojej osoby a svojho paláca.

Ako z histórie a aj súčasnosti je všeobecne známe, že v každom období a v každom štáte sa nachádza skupina ľudí, ktorí z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nie sú spokojní s politikou a predstaviteľmi toho ktorého štátu. Záleží len na mentalite týchto nespokojencov, či svoje postoje a názory prezentujú navonok radikálnejšie, alebo ticho znášajú príkorie s ktorým vnútorne nesúhlasia.

Takže je pochopiteľne, že aj v Líbyi sa takáto skupina nachádzala a toho bolo potrebné využiť pre „mocných sveta“. Pre radikálne vystúpenie týchto nespokojencov použili „mocní sveta“ žoldnierov z iných krajín, ktorých vycvičili a materiálne vyzbrojili a následne tam intervenovali zvonku. Už od začiatku z televíznych záberov bolo jasne vidieť, že títo boli vyzbrojení aj ťažkými zbraňami s ktorými bojovali proti vojskám verným Kaddáfimu. Alebo niekto sa naivne domnieva, že domáce obyvateľstvo malo doma „pod posteľou“ schované ťažké guľomety, pancierové päste a.i., ktoré bolo jasne vidieť na televíznych záberoch Ide už len o to, akého názoru bola väčšina obyvateľstva tohto štátu. Ak väčšina obyvateľov je za politiku Kaddáfiho, potom je zákonne donútiť nespokojnú menšinu aby rešpektovala vôľu a názor väčšiny.

Na ochranu civilného obyvateľstva a demokracie „mocní sveta“ vyhlásili na Líbyou „bezletovú zónu“. Súdny človek by predpokladal, že v takejto zóne nesmie prelietavať žiadne lietadlo, čo pri dnešnej vyspelej radarovej technike nie je žiadny problém kontrolovať. Lenže div sa svete, zatiaľ čo domáce letectvo nesmelo zo zeme vzlietnuť, na druhej strane americké, francúzske a anglické lietadla nielen beztrestne lietali ale aj útočili na pozemné ciele. Veď z medzinárodného hľadiska každé narušenie vzdušného priestoru nad suverénnym štátom a dokonca s útočným zámerom je otvorene vyhlásenie vojny takémuto štátu. Keď civilné obyvateľstvo verné Kaddáfimu sa postavilo pred budovy plánovaných leteckých útokov, svetové média to označili za zneužitie civilného obyvateľstva ako živého štítu a jeho násilne nahnanie vojakmi vernými Kaddafimu. Lenže z televíznych záberov bolo vidieť jednoznačné prejavované odhodlanie tohto obyvateľstva brániť svojho čelného predstaviteľa a nikde nebolo vidieť aby ich tam strážili nejakí vojaci a bránili im v odchode spred týchto cieľov.

„Mocní sveta“ sa dohodli, že Kaddáfiho nemienia usmrtiť - z pochopiteľných dôvodov aby z neho neurobili mučeníka, čo by malo dlhodobé a ďalekosiahle následky pre nich, ale donútia ho emigrovať z Líbye. Odkiaľ berú právo a drzosť nad takýmto rozhodnutím! Veď žiadny štát nemôže zbaviť štátneho občianstva ani vlastného občana aj keby sa dopustil akejkoľvek závažnej trestnej činnosti. Tu však rozhodli o tom kruhy z cudzieho štátu, čo je hrubý a nezákonný zásah do suverenity štátu zvonku.

Ak títo „mocní sveta“ sú tak skutoční ochrancovia práv civilného obyvateľstva iných štátov, prečo pred rokmi tak rozhodne nezasiahli v Chile, keď Pinnochet hromadne a brutálne likvidoval svojich odporcov!

Lenže tak ako pred tým inde aj teraz tu, týmto pánom ide len a len o nerastné bohatstvo a v žiadnom prípade nie o práva nejakého obyvateľstva alebo demokraciu. Títo páni sú veľmi ochotní označiť za teroristu alebo diktátora každého, kto bráni záujmy väčšiny proti záujmom menšiny tej „hore“ alebo bráni nadnárodným skupinám získať neobmedzený vplyv nad národným bohatstvom iných krajín a tým brániť ich neobmedzenému zisku. To je podľa ich výkladu demokracia pre nich.

Slavo Grega, Košice