Voľby

Prieskum verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra Focus 4. až 11. novembra na vzorke 1045 respondentov nad 18 rokov, priniesol zopár prekvapení. Jedným z nich sú – pre niekoho - klesajúce volebné preferencie SDKÚ-DS. 12,4 % - to tu už dávno nebolo! Tak sa tí chlapci dzurindovci snažia, toľko špiny už nakydali na súčasnú vládu, že tí naivnejší z radov voličov by hádam aj boli ochotní uveriť, že dzurindovcom naozaj leží na srdci blaho slovenského národa. Lenže masy slovenských voličov nie sú až také naivné, ako kalkulujú dzurindovci. Nezabudli na sľuby o dvojnásobných platoch a početné prešľapy predchádzajúcich vlád na čele so šéfom SDKÚ-DS.

Voliči už dávno pochopili, že sprofanovaným politikom typu Mikuláša Dzurindu, či Ivana Mikloša nejde o skutočné záujmy ľudí, ale o vlastné korytá. Keď tak hovorím so svojimi známymi, všetci svorne opakujú, že dnes už nemožno veriť žiadnemu politikovi. Najmä nie politikom, ktorí sa vo svojich funkciách presúšajú už pomaly tak dlho, ako onehdy, v predchádzajúcej ére, nomenklatúrne kádre jedinej spravodlivej strany. Tak dlho, že začínajú pripomínať nám notoricky známeho večne živého vodcu večne živej strany. Títo noví nesmrteľní vodcovia nám už 20 rokov balamútia hlavy. Sľubovali nám nielen dvojnásobné platy, ale aj druhé Švajčiarsko, nový raj na zemi a čo ja viem čo všetko ešte. Lenže – ako hovoria bratia Česi – skutek utek.

Už aj v KDH sa chytili rozumu a namiesto svojho opotrebovaného šéfa vytiahli novú, sympatickú tvár. A trafili do čierneho. Ľady sa pohli a preferencie začali pomaly stúpať.

No nie tak v SDKÚ-DS. Jej šéf zrejme naozaj túži byť večne živý a tak sa drží koryta zubami-nechtami. Veď do svojej brilantnej politickej kariéry už toľko investoval! Najprv sa vyšplhal po chrbtoch svojich straníckych kolegov v KDH a keďže tam nemohol naplno uplatniť svoje bezhraničné politické ambície, urobil si vlastné pieskovisko, na ktorom si mohol stavať svoje hrady a zámky podľa vlastných predstáv. Napodiv bývalí stranícki kolegovia z KDH odpustili previnilcovi jeho zradu a naďalej sa s ním kamarátili po celé dve volebné obdobia. Až krátko pred skončením posledného volebného obdobia sa bývalý šéf KDH pochytil s večne živým šéfom SDKÚ-DS, takže došlo k predčasným parlamentným voľbám na Slovensku. Lenže tak ako chlapci na pieskovisku si jednu chvíľu skočia do vlasov, no potom sú zase kamaráti, aj bývalí kamaráti z KDH sa po čase znovu skamarátili a dnes ťahajú za jeden povraz.

Keď už sme pri KDH, ako praktizujúci katolík a katolícký autor vytýkam KDH nedostatok sociálneho rozmeru v politike a istý prienik neoliberalizmu do programu strany, ktorý je v jasnom rozpore s pôvodne proklamovanými tézami o budovaní sociálnej trhovej ekonomiky. Na druhej strane s uznaním kvitujem principiálne postoje hnutia v oblasti etiky. Lenže nech sa namáham akokoľvek, neviem nájsť v polike SDKÚ-DS ani štipku kresťanských postojov. Nezabúdajme, že to bol práve Mikuláš Dzurinda, ktorý v jednoznačnom rozpore s postojmi Vatikánu podporil americké barbarstvo v Iraku, a toto je len jeden z mnohých príkladov nekresťanských postojov SDKÚ-DS v principiálnych otázkach. Pritom plný názov strany jasne hovorí, že ide o Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu – demokratickú stranu. Znie to tak krásne, len keby na tom bolo čo len povestné zrnko pravdy! V politike SDKÚ-DS totiž nie je nič demokratické a nič kresťanské. Je to jednoúčelovo vybudovaný hybrid, ktorého jediným poslaním bolo naplniť politické ambície jej tvorcu. Vznikol teda z podobných pohnútok, ako Ficov SMER-SD.

Lenže ani v SDKÚ-DS neboli všetci padnutí na rozum. Bolo viacero pokusov vpustiť dovnútra strany svieži vietor. Neúspešných pokusov. Keď už začala ryba poriadne smrdieť, jeden z bývalých ministrov obrany, prefíkaný ako líška, pochopil, kde je pes zakopaný a s obdivuhodnou statočnosťou žiadal vymeniť hlavu ryby. To však nemal robiť! Rozhorčení pravoverní večne živého šéfa strany ho div nie ukrižovali. Nakoniec musel s hanbou odísť a v SDKÚ-DS sa nič nezmenilo. Hlava zostala a ryba naďalej smrdí od hlavy. Okrem Vladimíra Mečiara už pomaly niet služobne staršieho šéfa strany, ako Mikuláš Dzurinda.

Ale vlastne, prečo nie? Mňa, a verím že aj značnú časť slušných obyvateľov tejto krajiny hlava pre SDKÚ-DS nebolí. Jej politika nemôže nám, kresťanom, priniesť nič dobré.

Vlastne vďaka vám, pravoverným z SDKÚ-DS, že ste takí pravoverní! Robíte nám, veriacim ľuďom, nesmiernu službu.

Karol Dučák