Voľby

Nižšie uvedenú sťažnosť som podal Obvodnej volebnej komisii v Banskej Bystrrci, aj Ústrednej volebnej komisii (ÚVK). Na pani Škultétyovú, zapisovateľku ÚVK som formálne sťažnosť nepodal, zo sťažnosti však vyplýva (v  bode III, posledný odstavec), že do sporu zasiahla aj pani Škultétyová a namiesto doporučenia vydala rozhodnutie, hoci k tomu má kompetencia len okrsková volebná komisia a komisie vyšších stupňov

Ing. Karol Nagy, Kukučínova 12, 974 01 Banská Bystrica, člen okrskovej komisie č. 9 v Banskej Bystrici pre voľby do Europarlamentu 2009

Obvodná volebná komisia

Banská Bystrica

Vec: Sťažnosť voči konaniu zapisovateľa a  uzneseniu okrskovej komisie Banská Bystrica č. 9 vo veci výsledku žrebovania predsedu a podpredsedu komisie – 5. júna 2009

I. Odmietanie žrebovania zapisovateľom komisie

V stredu, 13. mája sa konalo prvé zasadnutie okrskovej komisie Banská Bystrica, okrsok č. 9. Zasadnutie otváral a následne viedol zapisovateľ pán Peter Hanko. Keď  prikročil ku kľúčovému bodu programu – určeniu predsedu a podpredsedu okrskovej komisie, najprv sa opýtal, či je niekto ochotný byť predsedom alebo podpredsedom. Samozrejme, neprihlásil sa nikto. Potom povedal zapisovateľ, že v nedávnych prezidentských voľbách sa osvedčila ako predsedníčka pani Haringová a ako podpredsedníčka slečna Peťková. Že ich teda navrhuje do týchto funkcii opäť. A dal o tom hlasovať. Bolo nás osem prítomných z jedenástich členov komisie. Siedmi hlasovali za, ja proti. Hneď som sa aj vyslovil, že v zmysle zákona o voľbách, žiadam, aby sa o predsedovi a podpredsedovi komisie žrebovalo. Nato dal pán zapisovateľ komisie, povolaním mestský policajt hlasovať o tom, či sa bude o určení predsedu a podpredsedu komisie žrebovať alebo nie. Siedmi boli proti tomu, aby sa žrebovalo, ja som nehlasoval. Upozornil som pána zapisovateľa, že o tomto sa nehlasuje, povinnosť žrebovania v prípade, že nedôjde ku konsenzu je daná zákonom (V tej chvíli som ešte nevedel, že vo voľbách do Europarlamentu je žrebovanie v každom prípade jediným možným spôsobom určenia predsedu a podpredsedu volebnej komisie). Pán Hanko s tým nesúhlasil, vraj nemáme čas na nejaké žrebovanie.

II. Nevhodný spôsob žrebovania

Napokon predsa len Peter Hanko so žrebovaním súhlasil. Povedal som, že keď máme tak málo času, nemusí na lístky vôbec písať ani mená, na prezenčnej listine zasadnutia komisie, ktorú mu predložil MsÚ má každé naše meno s poradovým číslom. Stačí, ak na každý lístok napíše príslušné číslo. Avšak zapisovateľ povedal, že žrebovanie vykoná inak. Že napíše na jeden lístok „predseda komisie,“ na druhý „podpredseda komisie“ a na ostatné „člen komisie.“ Keď som o tomto hovoril úradníkom, ktorí niečo do volieb robia, ale aj nezainteresovaným právnikom a iným známym, z deviatiich siedmi súhlasili, že aj takýto spôsob žrebovania je možný (Žiaľ, dvaja poslucháči informatiky, nezávisle od seba a sú aj z rôznych univerzít sa mylne domnievali, že pri tomto spôsobe má ten, kto žrebuje prvý najvyššie šance). Lebo zákon o voľbách nijako nešpecifikuje, akým spôsobom má to žrebovanie prebehnúť. Ja som k tomu navrhol, aby pre prípad, ak sa vyžrebovaný predseda alebo podpredseda alebo obaja funkcie vzdajú, napísal aj na jeden lístok „prvý náhradník“ a na ďalší „druhý náhradník.“ Odôvodnil som to tým, aby sme nemuseli žrebovanie opakovať – ak aspoň dvaja zo štyroch prijmú jednu z dvoch funkcií. Na počudovanie tento návrh pán Hanko prijal. A nenamietal proti takémuto spôsobu žrebovania nik iný z prítomných členov komisie. Keď však po vzniku sporu som o tom informoval ďaľších, s takto modifikovaným žrebovaním už niektorí zneisteli. Niektorí uviedli, že zákon funkciu náhradníka predsedu, či podpredsedu nepozná. Keď som im však vysvetlil, že nežrebovali sme funkciu náhradníka, že v prípade ak by napr. aj vyžrebovaný predseda aj podpredseda s vyžrebovanou funkciou súhlasili, žreb prvého ani druhého náhradníka nič neznamená, že sme sa na týchto pravidlách dohodli, ich zneistenie sa oslabilo alebo zmenilo na súhlas. Je však pravda, že sme vopred, pred žrebovaním nerozoberali situácie, ako interpretovať výsledky žrebovania pri troch diskutabilných variantoch (Pri variante, že aj vyžrebovaný predseda aj vyžrebovaný podpredseda funkcie prijmú, netreba nič riešiť. Tí, ktorí si vyžrebovali náhradníkov, zostávajú radovými členmi. A zostávajú nimi aj keby sa niekedy, neskôr podpredseda alebo podpredseda svojej funkcie vzdali. Potom by sa muselo konať nové žrebovanie. Treba však riešiť teoreticky tri zostávajúce možné varianty):

a) Kto sa stáva predsedom a kto podpredsedom, ak pri vyššie uvedených dohodnutých pravidlách žrebovania aj vyžrebovaný predseda aj podpredseda sa svojich funkcií vzdajú, ale prvý náhradník, aj druhý náhradník budú ochotní ktorúkoľvek z oboch funkcií vykonávať? Stane sa predsedom prvý alebo druhý náhradník? Alebo sa majú vzájomne dohodnúť, hoci zákon nepozná kreovanie tejto funkcie ani dohodou, ani voľbou, len žrebovaním? Alebo majú medzi sebou žrebovať, hoci sme sa pred žrebovaním dohodli, že sa na dva lístky napíšu aj náhradníci, práve preto, aby sme už nemuseli žrebovanie opakovať? Na túto otázku dosiaľ všetci siedmi fundovaní respondenti, vrátane zapisovateľky Ústrednej volebnej komisie, vedúcej odboru volieb  a referend na Ministerstve vnútra, vrátane pracovníka Obvodného úradu v BB, aj vedúceho pracovníka MsÚ, ktorý navrhuje a školí vyše sto zapisovateľov okrskových komisií odpovedali, že samozrejme, predsedom sa stáva prvý náhradník a podpredsedom druhý náhradník.

b) Pokiaľ predseda prijme svoju funkciu, ale podpredseda ju odmietne. Kto nastupuje na jeho miesto? Prvý alebo druhý náhradník? Aj na túto otázku dosiaľ odpovedali všetci, že samozrejme – prvý náhradník.

c) Zostáva posledná teoretická možnosť: Vyžrebovaný predseda funciu odmietne, vyžrebovaný podpredseda je ochotný prijať aj funkciu predsedu a aj obaja vyžrebovaní náhradníci sú ochotní prijať akúkoľvek z dvoch funkcií. Otázka znie: Kto sa stáva predsedom?

Podľa môjho názoru, je tu jediná logická možnosť vyplývajúca z dohodnutých, aj keď nie detailne prebraných a vopred dopovedaných pravidiel. Keď aj v prípade vykonávania funkcií a prípadného neskoršieho odstúpenia, či hoci aj úmrtia predsedu komisie (ktorý predtým prijal svoj žreb), nekoná sa podľa zákona nová voľba predsedu, ale nastupuje na túto funkciu podpredseda, prečo by tomu malo byť inak už pri interpretácii žrebovania? Alebo, ako to jednoducho definoval Ing. Stanislav Trnovec, CSc., člen Fóra života, Fóra kresťanských inštitúcií, predseda Klubu mnohodetných rodín (www.kmr.sk), člen Rady vlády SR pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí:

„podpredseda bol vylosovaný ako náhrada za predsedu. ak sa jeho postúpením uvoľní miesto podpredsedu, tak naň postúpi 1. náhradník“ (Teda: postúpenie podpredsedu znamená, že vyžrebovaný podpredseda sa v prípade odstúpenia predsedu stáva predsedom. – pozn. K. N.)

Žiaľ, zatiaľ viacerí z opýtaných náš výklad neprijali. Dokonca aj podpredseda OKS, Ing. Tibor Takáč, a aj Ing. Pčolinský, osobný asistent poslanca NR SR a predsedu KDS Doc. RNDr. Vladimíra Palku, CSc., teda strán, za ktoré som bol delegovaný do komisie sa vyjadrili, že v takomto prípade je riešenie „nejasné“

Jeden z opýtaných sa vyslovil, že sa malo žrebovanie opakovať. O tom však netreba diskutovať. Predsa sme sa všetci dohodli, že sa budú žrebovať aj dvaja náhradníci a v tomto prípade by boli až dvaja náhradníci ochotní postúpiť na jediné miesto.

Vážnejšie treba brať názor, že prvý náhradník sa stáva predsedom a vyžrebovaný podpredseda zostáva podpredsedom.

K tomu môžeme povedať, že tomu by bolo tak, bez akýchkoľvek pochybností, len v prípade, ak by sme sa dohodli, že prvý náhradník aj druhý náhradník budú plniť funkciu akýchsi žolíkov, pričom prvý náhradník bude vyšším žolíkom než druhý náhradník. Alebo, keby sme na jeden lístok napísali: náhradník predsedu a na druhý náhradník podpredsedu. Na druhej strane, úplne jasné by bolo vyššie uvedené riešenie, podľa ktorého vyžrebovaný podpredseda postupuje na uvoľnené miesto predsedu, keby sme na lístky napísali:

predseda komisie

podpredseda komisie (prvý náhradník predsedu)

druhý náhradník predsedu (prvý náhradník podpredsedu)

tretí náhradník predsedu (druhý náhradník podpredsedu)

V tom prípade by bola úplne nespochybniteľná hierarchická postupnosť, podľa ktorej by sa obsadili dve funkcie. Lenže v takej nespochybniteľnej postupnosti sú aj funkcie (resp. aj qazi funkcie, keďže zákon funkciu náhradníka nepozná, náhradníkom je de facto podpredseda). Nikto nepovie, že predseda nie je hierarchicky vyššie než podpredseda, rovnako ako nikto nepovie, že predseda nie je vyššie ako prvý aj druhý náhradník, rovnako ako nikto nepovie že prvý náhradník nie je vyššie ako druhý náhradník. Niekto by mohol zaváhať a odmietnuť odpovedať na otázku, či je podpredseda vyššie ako prvý náhradník. Ale keď predtým odpovedal, ako dosiaľ všetci, že v prípade odstúpenia podpredsedu postupuje na jeho miesto prvý náhradník a nikdy nie napr. naopak, musí teda prijať aj to, že podpredseda je hierarchicky vyššie než prvý náhradník. Znamená to teda, že miesta predsedu a podpredsedu sa obsadzujú úplne rovnakým spôsobom, ako keby boli žrebovacie lístky označené, ako je nad týmto odstavcom.

Iný spôsob argumentácie:

Vo všeobecných princípoch práva platí, že ak niečo nie ustanovené a to ani ústne, môže sa prihliadať k analogiám, zvykom, logickým, jazykovým výkladom. Treba si všimnúť, že zákon v našom prípade nepredpisuje, akým spôsobom sa žrebuje. Ale tento zákon je použiteľný ako „zvyk,“ ktorý nám určí vzťah medzi funkciou predsedu, podpredsedu a radovým členom. V našom zákone nenájdeme jednu jedinú kompetenciu, ktorá by bola daná podpredsedovi naviac než ju má ako radový člen komisie. Dokonca aj pri podpisovaní zápisnice z volieb sa píše, že ju podpisuje „predseda, ostatní členovia komisia a zapisovateľ.“ (§29, ods (1) ). Funkcia podpredsedu sa žrebuje len ako funkcia náhradníka predsedu. V prípade neprítomnosti predsedu na podpredsedu prechádzajú jeho kompetencie. A aj v prípade odstúpenia predsedu, neprebieha voľba nového predsedu, ale na jeho miesto vždy postupuje vyžrebovaný podpredseda. Takouto analógiou musí byť teda riešený aj prípad odstúpenia predsedu pri spôsobe žrebovania, na akom sme sa dohodli.

Ďalší spôsob argumentácie:

1. Podpredseda je vždy len náhradníkom predsedu

2. Člen, ktorý si môže pri danom spôsobe žrebovania vytiahnuť prvého náhradníka sa môže stať náhradníkom podpredsedu, nikdy nie naopak. O tom nevznikol žiadny spor.

3. Preto predsedu nahradzuje podpredseda a nie náhradník podpredsedu. A podpredsedu potom nahradzuje jeho náhradník.

III. Úplne bezdôvodné odmietnutie výsledku žrebovania zapisovateľom komisie, zodpovedným za riadenie žrebovania

Pán Hanko zostal od chvíle ako napísal žrebovacie lístky, poskladal ich a položil na stôl úplne pasívny. Niektorí si ani nechceli lístky ťahať. Niektorí naďalej trvali na „vopred určenej“ predsedníčke a podpredsedníčke komisie. Tým, ktorí si lístky nevytiahli sami, som lístky rozdal sám. Tak som rozdal aj pani Lichej žreb s popisom „predseda komisie.“ Tá sa hneď funkcie vzdala a nezmenila rozhodnutie ani po prehováraní. Ja som si vytiahol lístok „podpredseda komisie.“ Opýtal som sa slečny Peťkovej, ktorá si vytiahla lístok „prvý náhradník“: „Boli by ste ochotná prijať funkciu podpredsedu?“ Ona súhlasila. S funkciou predsedu (predsedkyne) nesúhlasila. Tak som vyhlásil výsledok žrebovania, seba za predsedu, sl. Peťkovú za podpredsedníčku. Po minútach dohadovania všetci členovia komisie ma uznali za predsedu a dali mi ako predsedovi podpísať svoje preukazy členov komisie, čo je jedným z hmotných dôkazov.

Pán Hanko však medzitým odišiel a keď sa vrátil, povedal vo dverách, že: „Nagy nemôže byť v žiadnom prípade predsedom komisie, lebo on už bol v mnohých iných okrskoch a hádam vo všetkých voľbách, nikde ho nechceli a ani ja ho nechcem!“

Okrem toho, že jeho „argument“ je úplne irelevantný, jeho slová sú aj lžou, žalovateľným ohováraním a nactiutŕhaním.

IV. Ďaľšie zmätky, aj po bezdôvodnom druhom žrebovaní

V následných hádkach, keď sa k Hankovi pripojili aj iní, že vraj predsedom nie som, však nepadlo ani slovo o tom, že:

Žrebovanie bolo zmätočné, nejasné, ak áno, v čom

Žrebovanie bolo zmanipulované, sfalšované, ak áno, kým.

Keď to jedna pani naznačovala, opýtal som sa jej, či chcela povedať, to, čo tu uvádzam v dvoch odstavcoch vyššie, ona, že vraj nič také netvrdí. Potom pán Hanko zavola z MsÚ ako poradcu RSDr. Oboňu. Spolu sa dohodli, že žrebovanie sa bude celé opakovať znovu, Znovu sa malo hlasovať ako o funckii predsedu, tak aj o funkcii podpredsedu. Ja som v tej chvíli odišiel.... O dva dni na to, súdruh RSDr. Oboňa pred svojím vedúcim odboru vnútorných vecí na MsÚ priznal, poučený zapisovateľkou Ústrednej volebnej komisie a vedúcou odboru volieb na Ministerstve vnútra Líviou Škultétyovou, že uznáva chybu, že v druhom žrebovaní sa malo žrebovať len o funkciu predsedu.

Súdruh RSDr. Oboňa potom na druhý deň klamal telefonicky pani Škultétyovej, že vraj v druhom žrebovaní bol vyžrebovaný pán Lenci. Podobne klamali jeho vedúcemu, či minimálne zatajili, že v druhom žrebovaní bola opäť vyžrebovaná pani Lichá, ktorá opäť svoju funkciu odmietla, aj samotný pán Lenci, slečna Peťková a zapisovateľ Hanko. Podľa všetkého pána Lenciho si len dohodli ako predsedu, bez žrebovania, preto, že v tej chvíli už nikto iný z prítomných nebol ochotný túto funkciu vziať. Predtým najviac naliehali na pani Haringovú, ktorá bola tou „vopred určenou predsedníčkou.“ Tá však, ako bolo vyslovené súdruhom RSDr. Oboňom varovanie, že „sťažnosť určite bude,“ túto funkciu už neprijala...

Po mojom telefonáte na Ministerstvo vnútra SR ešte 13. mája mi na druhý deň, 14. mája  telefonovala pani Škultétyová s tým, že vraj po telefonickom prešetrení v Banskej Bystrici dospeli k záveru, že vraj som podpredsedom komisie a predsedom komisie je pán Lenci, ktorý mal byť vyžrebovaný v opakovanom žrebovaní. Nič o tom, že tento záver navrhnú komisii, aby o ňom hlasovala... Autoritatívne, spolu s RSDr. Vladimírom Oboňom rozhodli ako za ich starých dobrých čias, bez možnosti odvolania. Mám rozhovor s pani, či súdružkou Škultétyovou zaznamenaný na diktafón, ako ostatne takmer všetko, čo sa tu popisuje. Lenže nik z týchto súdruhov a súdružiek nerátal s tým, že z komisie, kde sa všetci prítomní dohodli spoločne, so zapisovateľom, na opakovanom podvode, keď ani pána Lenciho nevyžrebovali, ale len „presvedčili,“ aby funkciu zobral, z komisie, kde ma nik dovtedy nepoznal, že ja som jednu pani poznal, ako matku môjho známeho, inak poslanca MsZ v Banskej Bystrici za SZ, ktorý ma v troch predošlých voľbách navrhol za člena komisie. Takže pani Lichá mi to nič netušiac prezradila na diktafón (Myslela si stále a myslí si asi dodnes, že zapisovateľ komisie má z úradnej moci právo rozhodovať o všetkom aj bez akéhokoľvek ohliadania sa na ZÁKON) a to isté zopakovala aj vedúcemu úradníkovi na MsÚ telefonicky v mojej prítomnosti.

IV. Predbežný záver sporu

Školiteľ zapisovateľa volebnej komisie aj členov obvodnej volebnej komisie, aj všetkých predsedov a podpredsedov komisií v okrese Ján Páleš vyslovil názor, že predsedníčkou sa mala stať sl. Peťková, súčasne sa však pokúšal presadzovať názor, že predsedom by mal byť pán Benjamín Lenci, ktorý nebol ani vyžrebovaný, ako káže zákon. Keďže som nesúhlasil ani s jedným, ani s druhým riešením, pán Páleš potom navrhol primátorovi zvolať mimoriadne zasadnutie okrskovej komisie č. 9 a na ňom tretí krát žrebovať! Má sa konať 3. júna o 15:30 v zasadačke vedúceho odboru vnútorných vecí MsZ.

Je jasné, že riešením nemôže byť aj jedno, aj druhé, aj tretie. Ako som uviedol vyššie, logické je len jedno riešenie: V prípade, ak vyžrebovaný predseda funkciu neprijme, na jeho miesto postupuje podpredseda a na miesto podpredsedu postupuje náhradník podpredsedu (prvý náhradník).

Treba síce pripustiť, že náhradník podpredsedu môže byť teoreticky aj náhradníkom predsedu (Ak by sa vzdal funkcie aj vyžrebovaný predseda, aj vyžrebovaný podpredseda), v reálnom prípade, však sl. Peťková odmietala funkciu predsedu, funkciu podpredsedu však bola ochotná prijať. Napokon prijali riešenie o postupe podpredsedu (v aplikácii zákona len: náhradníka predsedu) na miesto predsedu aj všetci ostatní členovia komisie a bez námietky zapisovateľa komisie tým, že mi dali podpísať svoje preukazy členov komisie. Ak by bol teda niekto v neistote, či na miesto predsedu postupuje jeho náhradník (podpredseda) alebo náhradník podpredsedu (kvázi funkcia, len pre žrebovanie), mal by zobrať do úvahy, že to prvé riešenie prijali všetci členovia komisie, aj zapisovateľ, teda všetci aktéri žrebovania. Je otázne, či takéto rozhodnutie vôbec môžu zobrať späť. A či ho môžu zobrať späť len na základe klamstiev a ohovárania zapisovateľa Petra Hanku, ktoré sú len osobnými útokmi a vôbec so spôsobom žrebovania nesúvisia.

V. Druhé zasadnutie okrskovej komisie 3. júna 2009-06-05

Zvolal ho primátor mesta a viedol ho z poverenia pán primátora pán Ján Páleš, vedúci odboru vnútroných vecí na MsÚ BB. Prítomní bol aj zapisovatľ komisie p. Hanko.

Pán Páleš povedal, že sa dohodli, že žrebovania sa majú opakovať, lebo v predchádzajúcich žrebovaniach sa hlasoval len z prítomných členov komisie a nie zo všetkých členov. A že po konzultácii s pani Škultétyovou má zostať K. Nagy podpredsedom komisie.

Lenže po ním vedenom žrebovaní sa zistilo, že znovu bol počet lístkov nižší než počet členov komisie. Pán Páleš potom doplnil lístky a vyžrebovali predsedu  Tým chcel pán Páleš žrebovanie uzavrieť, ale novovyžrebovaný predseda namietal, aby bol podpredsedom Karol Nagy. Pán Páleš ich upozornil, že v tom prípade sa musia písomne vyjadriť, že prvé žrebovanie bolo neplatné v plnom rozsahu. Hne´d si to aj odhlasovali. Karol Nagy nehlasoval.

V diskusii pani Helena Vojtková vášnivo vytýkala Karolovi Nagyovi, že sa aj údajne v dôsledku jeho nenáležitého chovania museli obťažovať toľkí ľudia aj na druhé, mimoriadne zasadanie. Tvrdila, že vraj sa museli zísť len kvôli nemu a na tom trvala. Trvali na tom aj všetci ostatní členovia komisie.

Nikto teda neuviedol, že sa zišli len a len preto, že v predchádzajúcich žrebovaniach boli poškodení neprítomní členovia komisie a že to zapisoavteľ komisie „domotal.“ Ani z „poškodených“ sa nikto nevyslovil v tom smere, aby sa sťažoval, že enbol zahrnutý do žrebovania. Zhodou okolností, ani sa sťažovať nemohli. Obaja absentujúci na prvom zasadnutí absentovali aj na druhom,. Jeden z nich prestal byť členom komisie ešte pred jej druhým zasadnutím tým, že jeho strana (RIS) stiahla kandidátku. Druhá, sl. Diana Dvořáková sa nemohla dostaviť z osobných dôvodov. Tým akle súčasne prestala byť členkou komsiie podľa §8 Zákona, keďže dovtedy a ani na druhom zasadnutí nezložila a nepodpísala sľub člena komisie.

Pripomínam, že čiastočne podobný prípad sa už riešil v niektorých z predchádzajúcich voľbách. Člen komisie v obvode Trenčín sa sťažoval, že nebol zahrnutý do hlasovania z dôvodu neprítomnosti. Obvodná volebná komisia jeho sťažnosť zamietla, Ústredná volebná komisia však zmenila rozhodnutie Obvodnej volebnej komisie a nariadila opakované žrebovanie. V tomto prípade však nie sú žiadni „poškodení,“ v každom prípade, nik z nich podobnú sťažnosť nevzniesol ani v čase, keď ešte členom komisie bol.

VI. Návrh uznesenia Obvodnej volebnej komisie

Žiadam, aby bola vec prejednaná na zasadnutí Obvodnej volebnej komisie Banská Bystrica 6. júna 2009 (v deň volieb) v dopoľudňajších hodinách. Navrhujem toto uznesenie:

Prvé žrebovanie bolo platné; predsedom je Karol Nagy, podpredsedníčkou s. Peťková. Platné je, aj napriek nedostatočne dohodnutým pravidlám, lebo výsledok žrebovania sa dá odvodiť logicky a analogicky. Okolnosť, že neboli do žrebovania zahrnutí aj neprítomní zástupcovia delegovaní do volebnej komise nemení na platnosti žreboavnia nič, keďže oni žiadnu sťažnosť nevzniesli a už ani zniesť nemôžu, keďže sa ani nikdy členmi komisie nestali.

Karol Nagy