Choď na obsah Choď na menu
 


Z prísne utajeného rozhodnutia Ústrednej volebnej komisie – ani prezident, ani premiér nesmie voliť prostredníctvom malých detí!

10. 6. 2009

V okrskovej komisii Banská Bystrica č. 9 panoval počas volieb úplný chaos. Voliči sa stretali a nahlas konzultovali za plentou. Raz sa stretla za jednou plentou takmer celá rodina; mladi manželia a zachovalá asi 60 ročná babka. Keď náhodou prišlo naraz viac ľudí, nenechali ich čakať vo vnútri triedy pri dverách, ale rozdali im obálky a hlasovacie lístky „šikovne“ naraz. Tí sa potom motali v úzkom priestore medzi volebnou urnou (schránkou) a „plentami.“ Voliči sa tam plietli a vzájomne niekedy konzultovali tí, ktorí už mali vyplnené lístky s tými, ktorí ešte len čakali na voľné miesto pri stolíku. Niektorí ani nečakali, položili si hlasovací lístok na volebnú urnu, vyplnili si lístok na nej a vhodili (Hoci zákon jednoznačne nedovoľuje voličom, ktorí by nešli za plentu, aby volili). A keď sa tam ešte začali naháňať deti! Jedno dievčatko napríklad aj zhodilo urnu! Našťastie, lístky sa nevysypali, ani dievčatko na tú papierovú urnu nespadlo.

Rodičia, ako všade, ale u nás v mimoriadnom počte dávali vhadzovať volebné obálky do urny svojim deťom alebo vnukom, asi naučení z predošlých volieb (Bol som už predtým tri krát v komisiách iných okrskov, ale nič podobné som nezažil!). Keď som jedných manželov poprosil, aby tak v ďaľších voľbách nerobili, ospravedlnili sa mi, že o tom nevedeli a sľúbili, že nabudúce pôjdu voliť po jednom a ten druhý bude dávať pozor na deti. Lenže iní členovia komisie mi začali za to nadávať. Ďaľších rodičov som stihol upozorniť vopred – a tiež to akceptovali. Nie však ostatní členovia komisie. L Potom sa stalo, že som jedných manželov nestihol upozorniť včas, tiež som si myslel, že taký veľký, asi deväť ročný chlapec sa už na voliča nebude hrať. Žiaľ mýlil som sa, otec mu dal hlasovaciu obálku. Stihol som za ním prísť, poprosiť ho, že on ešte nemôže voliť, aby dal obálku otcovi. On išiel potom za mamou, ktorá už odvolila, ale otec ho stiahol za ruku a strčil mu jeden koniec obálky, a tak ako to robia naši a nielen naši potentáti, chcel voliť spolu so synom. Chytil som chlapca za rameno a jemne som ho od urny odtiahol, kde sa ho našťastie ujala mama, lebo otec bol schopný ťahať syna znovu k urne. Chcel sa vrhnúť aj na mňa, s revom, že vraj on je z fakulty a že vraj ma pozná... Potom asi na ulici alebo z domu volal na mňa aj políciu (Ešte vo volebnej miestnosti sa na mňa vyrevúval, vraj som „fyzicky napadol jeho syna“), ale kým policajti prišli, bol som na ceste na Obvodný úrad podať sťažnosť, že členovia komisie nechcú dovoliť informovať voličov s deťmi, aby volili osobne a nedávali volebné obálky svojim deťom.

Na Obvodnom úrade mali prítomní členovia obvodnej volebnej komisie jedinú starosť, aby som si vypol diktafón. To som odmietal. Potom sa ma pýtal predseda komisie JUDr. Robert Huran (Sloboda a solidarita) ironicky na moje právnické vzdelanie. Táral nezmysly, že vraj tým, že rodičia dávajú vhodiť volebné lístky svojim deťom nepáchajú žiadne trestné činy ani priestupky. Povedal som mu, že ja žiadne trestné oznámenia ani oznámenia na priestupkovú komisiu podávať v tejto veci nemienim a že som ani o žiadnych trestných činoch, či priestupkoch nehovoril. Ale, že zo Zákona o voľbách do európskeho parlamentu, §-u 23, s prihliadnutím hlavne na ods. 8 a 10 jasne vyplýva, že len za voličov, ktorým zdravotné postihnutie bráni samým „vložiť obálku do volebnej schránky, môže ju do nej na ich požiadanie a v ich prítomnosti vložiť iní voliči, nie však členovia okrskovej komisie.“ Aj keby niekto z voličov bol takto telesne postihnutý (Čo nebolo ani v jedinom prípade), nemohlo by za neho voliť dieťa, keďže dieťa nie je volič. JUDr. Robert Huran sa ma ešte pýtal, či si myslím, že teda dochádza k protiprávnemu konaniu. Povedal som, že samozrejme, áno a odišiel som.

Z domu som potom telefonoval do Bratislavy na Ústrednú volebnú komisiu telefón zdvihla zhodou okolností zástupkyňa tej istej strany (Sloboda a solidarita) Ing. Jana Kiššová, ale na rozdiel od kolegu v Banskej Bystrici, jej prístup k problému bol úplne normálny. Súhlasila so mnou aj v tom, že ani precedensy, keď prezidenti a premiéri veľmi radi pred kamerami a foťákmi nechávajú „voliť“ namiesto seba svoje malé deti, alebo si nechávajú nimi pri vhadzovaní obálky (lístku) „pomáhať,“ nemôžu sami o sebe zmeniť zákon alebo znamenať výzvu na jeho ignorovanie. Po hodine mi aj zatelefonovala, že vec prerokovala s kolegami a bola už usmernená aj okrsková komisia. Ako mi hovorila na druhý deň aj pani Miškociová, viacerí členovia komise sa striedali pri telefonáte s podpredsedníčkou okrskovej komisie Banská Bystrica č. 9, teda s pani Ingrid Haringovou. Lenže pani Haringová, tak ako aj zapisovateľ a všetci ostatní členovia komisie, okrem autora tohto článku, naďalej kašlali na volebný zákon – a teraz si robili srandu už aj z Ústrednej volebnej komisie! Keď som sa vrátil do volebnej miestnosti, práve „odvolilo“ ďaľšie asi päťročné dieťa.

Potom už, až do konca všetko, čo sa detí týka prebehlo bez incidentov. Iba raz som dve deti neustriehol. Poprosil som oboch ich rodičov, aby hlasovali osobne, aby nedávali obálky do rúk deťom, že deti, ak chcú „pomáhať,“ môžu vhodiť do vedľajšej schránky nepoužité hlasovacie lístky (Ak si ich nechcú vziať so sebou). Boli to práve tie deti, ktoré sa potom naháňali okolo urien. Do pohybu detí, ale niekedy aj zhluku dospelých pri urne, ale aj počas úpravy hlasovacích lístkov som si spravidla netrúfol zasahovať a ani komentovať, keďže by to malo nulový význam, lebo som sa nemohol odvolať na žiadny zákon. Zákon to rieši len tým, že za „poriadok vo volebnej miestnosti“ zodpovedá výlučne a sám predseda komisie. O niektorých iných veciach sa musí hlasovať, o tejto nemusí. No, a keďže tie deti zhodili tú urnu práve keď chcel ísť voliť jeden pán, spoločne ju dali na pôvodné miesto a ten pán, aby deti z tej „nehody“ neboli smutné, dal im svoju obálku, aby mohli „odvoliť.“

Inú rodinku som odprevádzal na chodbu, aj som ich pozval na Prvé verejné voľby, čo ich aj dosť zaujímalo. Medzitým sa ma opýtala ich dcérka: „Ujo, a prečo som ja nemohla voliť?“ Spoločne s jej rodičmi sme sa jej pokúšali vysvetliť, rozdiely v právach a povinnostiach dospelých a detí. Aj som jej sľúbil, že keď pôjde do školy, tam si budú voliť predsedu triedy. A ona zrazu: „Ujo a ja mám na sebe oblečenú podprsenku!“ Opýtal som sa jej, koľko tým narástla. Myslím, že otázku pochopila, a neodpovedala, aj sa trochu zahanbila. Som presvedčený, že pre také dieťa má väčší význam aj taký rozhovor než ten chvíľkový pocit, že preberá rolu dospelých tým, že za nich „volí“.

Karol Nagy

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Milá pani Šimková

(Karol Nagy, karolnagy7@gmail.com, 18. 6. 2009 21:55)

Chcel som Vám odpísať skôr, ale trochu som čakal aj na nejaké vecné reakcie, vidíte namiesto toho som sa dočkal sprostej, osočujúcej.

Myslím, že aj Vám stačí vyjadrenie anonyma, pravdepodobne muža, teda nezákonne, na piaty pokus vyžrebovaného predsedu (lebo iný muž tam okrem mňa nebol) podľa ktorého: "A to, že komisia porušovala zákon, tak s tým chojte aj na lampáreň. Lebo zákony sa porušujú NONSTOP! a nie pri takejto prkotine ale pri väčších a závažných veciach."

Vy ste, pani Šimková vystihli veľmi stručne a jasne "Zrkadlo spoločnosti." Nejde o to, či ide o vážne porušenie zákona alebo menej vážne. Ide možno len o ten obraz (v zrkadle). A ten je o tom, že o porušovaní niektorých zákonov vedia takmer všetci a takmer nikomu to nevadí. Čo potom v iných, zložitejších prípadoch. Koľko miliónov vážnejších porušení, ale zložitejších porušení za rok sa nerieši tiež?

Že sa s ním netreba sa s tým zaoberať. Inak, verím, že Vás poteší, že na samotný incident s dieťaťom, ktorého otec nútil voliť namiesto seba mám dvoch nezávislých svedkov, manželov, susedov v záhradkárskej osade, ktorí boli náhodou práve vtedy vo volebnej miestnosti. VŠETCI členovia volebnej komisie, ktorí klamali a podvádzali najmenej v desiatich veciach, ale si aj vzájomne odporovali a budú si aj odporovať, aj keby sa ešte neviem koľkokrát spolu stretli a dohovárali si už neviem koľké verzie.

Bol som predtým trikrát vo volebnej komisii, v dvoch iných okrskoch, z toho dvakrát predsedom, v oboch prípadoch to bolo v pohode, určite sa na mňa nikto nesťažoval, aj keď v okrsku, kde som bol prvý raz, odmietli mi pomáhať prepočítať na konci nepoužité hlasovacie lístky, tak som ich prepočítaval sám. A samozrejme, nikomu (ak nerátam toto) som sa na to ani ústne nesťažoval. Možno aj mali pravdu, lebo, keď u nás odnesiete to vrece s materiálmi do archivácie mestom, nikto to od Vás (okrem zápisnice) nekontroluje a nikoho nezaujíma, koľko tých nepoužitých lístkov máte (teoretický priestor na manipuláciu).

Milá pani Šimková, ohláste sa mi, prosím na e-mail: karolnagy7@gmail.com.

"Utajené skutočnosti"

(člen komisie, 18. 6. 2009 14:15)

Vážený pán Nagy, asi si ma nájdete podľa IP ale to ste sa už tu niektorým vyhrážali. To je jedno. Len ste trošku skreslili príbeh o dieťati. Zabudli ste pripomenúť, že ste dieťa od rodiča nie jemne odtiahol za rameno ale ste ho zdrapil za ruku SUROVO ODTRHOL, zabudli ste napísať, že ste na neho ručali ako tur a nie ako vzdelaný človek, tak isto ste zabudli napísať, že otec dieťaťa Vás poznal - aký ste človek /a nemusel asi ani osobne, lebo o Vás už idú chýri, nie reči/, tak sa nemal chuť sa s Vami naťahovať a tiež, že dieťa neodišlo samé za matkou, ale matka prišla za ním a odviedla ho vonku, kde sa rozplakal. Ale to ste Vy nemohli vidieť, keďže ste dieťa odsunul za svoj chrbát. A to, že komisia porušovala zákon, tak s tým chojte aj na lampáreň. Lebo zákony sa porušujú NONSTOP! a nie pri takejto prkotine ale pri väčších a závažných veciach. Ak nemáte čo robiť, tak sa postavte do obyčajnej križovatky a buzerute chodcov ako chodia cez cestu alebo prečo lienka letí aj v daždi a nemá povolenie na odlet. A neobťažujte ľudí banalitami, ktoré nijak neovplyvnia výsledky tak dôležitých volieb poslancov, ktorých plat sa samozrejme bude platiť aj z mojich daní. A hlavne poslanci sú pre nás, nie my pre nich.
A skúste to ešte obhájiť, kde ste boli celých 7 hodín v čase, keď ste mali sedieť na svojom okrsku. A ak ste sa už sťažovali, tak sa to dá aj za kratší čas. Na to zákony nie sú?
A čo sa týka odmien na komentár pani Šimkovej tiež zareagujem. Skúste si vy prežiť deň s p. Nagyom a uvidíte, ako si ten "odfláknutý deň" užijete. Namiesto pol hodiny na prvom zasadnutí si tam posedíte dve hodiny a aby sa nemálilo, tak ďalšiu hodinu na druhom zasadnutí. A pri počítaní hlasov o dvanástej v noci, tak to sa už skúste ešte raz vyjadriť o odfláknutí dňa. A kto Vám dáva právo súdiť ľudí, prečo sú v komisii. Niekto tie peniaze ani nepotrebuje a nie je na tých "pár euráčikov" ani odkázaný!!!

Zrkadlo spoločnosti

(Eva Šimková, 11. 6. 2009 9:55)

Váš príspevok , iste pravdivý, je odrazom správania sa toho, čo vidíme často v TV a okolo nás. Arogancia, netrešpektovanie žiadnych predpisov, zákonov a zlikvidovať toho, kto sa opováži nás upozorniť. V prípade volieb, by pomohlo, aby strany nenominovali stále tých istých ľudí, ktorý už kašlú na to, aby si čo len prelistovali pokyny. Títo sú tam len aby za deň "flákania sa" dostali pár euráčikov. Čiže všetko zlo ide zvchu dole - koho poveríme a ako kontrolujeme.
Mali ste zlú skúsenosť, v malých obciach je to hádam lepšie - moja skúsenosť. Ale už nechodím, odporúčam svoj flek takým, čo majú minimálny príjem - nech si prilepšia a stále iným.
Šimková - tiež sympatizantka SAS