Choď na obsah Choď na menu
 


Návrhy zmien a doplnkov v zákonoch o voľbách 1 - 10

20. 5. 2009

Nižšie uvedené návrhy sú uvedené pod číslami, akými ich zaraďujeme. Neskôr možno prikročíme aj k radeniu podľa paragrafov v príslušnom zákone. Uvádzame aj pripomienky ku komentáru Ministerstva vnútra SR k zákonu a k ich metodickým pokynom k týmto voľbám.

1. Doplnenie spôsobu žrebovania predsedu a podpredsedu volebnej komisie

Zákon č. 331/ 2003 o voľbách do Európskeho parlamentu (ďalej len: zákon) hovorí o tomto len v § 8, ods. 1.

„Volebná komisia si na svojom prvom zasadaní určí žrebom zo všetkých členov svojho predsedu a podpredsedu. Žrebovanie riadi zapisovateľ volebnej komisie.“

V komentári kolektívu menovite neuvedených autorov v príručke pre predsedov a zapisovateľov komisií sa píše:

„Ako najvhodnejší spôsob určenia predsedu a podpredsedu komisie zákon ustanovil žreb, pričom sa žrebuje zo všetkých delegovaných členov komisie, teda aj z tých, ktorí nie sú prítomní na prvom zasadaní komisie. V prípade vyžrebovania neprítomného člena, tento sa musí vyjadriť, najlepšie na najbližšom zasadaní komisie, či funkciu prijíma alebo nie.

Žrebovanie sa zopakuje, ak k prijatiu funkcie zo strany vyžrebovaného člena nedôjde. Právo riadiť žrebovanie vyplýva zapisovateľovi volebnej komisie z jeho kompetencie uvedenej v § 9 ods. 1 zákona.“

Keďže zákon nestanovuje spôsob žrebovania, môže dôjsť aj k žrebovaniu, ktorého výsledok, ak sa niekto z vyžrebovaných vzdá svojej funkcie, môže byť rôzne interpretovaný. Ako sa stalo napr. 13. mája 2009 pri žrebovaní v Banskej Bystrici, okr. č. 9. Aj v prípade, ak by bola vôľa k dohode a vôľa nebrať späť svoje rozhodnutia a neriadiť sa osobnou zaujatosťou ako sa v spomínanom prípade stalo, možno predísť zbytočným komplikáciám.

Žrebovanie podobné spomínanému by mohlo prebiehať aj bez žrebovacícj lístkov s funkciou náhradníka. V tom prípade, ak by sa vyžrebovaný predseda vzdal funkcie, vyžrebovaný podpredseda by si mohol podobne robiť nárok na funkciu predsedu. Alebo by mohol vzniknúť spor, či bude môcť v opakovanom žrebovaní žrebovať opäť aj ten, kto sa v niektorom z predchádzajúcich žrebovaní funkcie vzdal. Spor by mohol byť aj o tom, či môže žrebovať o funkciu predsedu v opakovanom žrebovaní žrebovať aj predtým vyžrebovaný predseda alebo nie. Ak by mu to bolo upierané, potom by sa mohol aj vyžrebovaný podpredseda vzdať funkcie a tým by si dostal do ďaľšieho žrebovania...

Navrhovaná zmena by mohla byť zapracovaná do zákona tak, že ods. 8 §-u 8 by znel nasledovne:

„Volebná komisia si na svojom prvom zasadaní určí žrebom zo všetkých členov svojho predsedu a podpredsedu. V prvom žrebovaní sa žrebuje meno alebo poradové číslo zo zoznamu členov komisie. Vyžrebovaný člen sa stáva predsedom komisie. Ak túto funkciu odmietne lístok s jeho menom sa odoberie až do konca žrebovania a žrebuje sa zpomedzi ostatných členov komisie až pokiaľ niekto funkciu predsedu neprijme. Rovnakým postupom sa následne žrebuje funkcia podpredsedu. Žrebovanie riadi zapisovateľ volebnej komisie.“

Karol Nagy

2. Zaradenie prvého bodu programu prvého zasadnutia volebnej komisie priamo do zákona

V záujme predísť chaosu a zmätkom vo vedení prvého zasadnutia volebnej komisie navrhujem zaradiť na konice ods. 6 §-u 8 zákona vetu:

Skladanie sľubov členov komisie je vždy prvým bodom programu zasadnutia komisie pokiaľ všetci prítomní členovia nezložili sľub už pre zasadaním.

Odôvodnenie:

Na zasadnutí okrskovej komisie z tu spomínaného návrhu č. 1 došlo aj k tomu, že sa najprv žrebovali funkcie, až potom sa skladal sľub. Ale v ods. 6 §-u 8 zákona sa píše: „Členovia volebnej komisie sa ujímajú svojej funkcie zložením sľubu...“ Vzniká potom otázka: Kto potom vlastne žreboval, keď ešte nik z nás nebol členom komisie? Boli sme len „delegovanými zástupcami politickej strany alebo koalície“ (ods. 5 §-u 8 zákona).

Karol Nagy

3. Zmena spôsobu zloženia sľubu členov komisie

Odsek 6 §-8 zákona hovorí:

Členovia volebnej komisie sa ujímajú svojej funkcie zložením sľubu tohto znenia: „Sľubujem na svoju česť, že budem svedomite a nestranne vykonávať svoju funkciu a budem sa pritom riadiť Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi.“ Sľub skladá člen volebnej komisie do rúk toho, kto zvolá jej zasadanie. Zloženie sľubu potvrdí člen volebnej komisie svojim podpisom.“

Nikto iste nepochybuje o tom a nikto iste o tom nebude pochybovať, že v praxi skladajú delegovaní zástupcovia politickej strany alebo koalície svoje sľuby hneď na prvom zasadnutí komisie (Pokiaľ ide o okrskové komisie, druhé zasadnutie býva spravidla až v deň volieb). Zasadania okrskových komisií zvolávajú starostovia obcí (primátori miest) - § 12, ods. 3. Som presvedčený, že najmä v stredne veľkých a väčších mestách sa nikdy zasadnutí okrskových komisií primátori nezúčastňujú. Ani sa neorganizujú v kinosálach, kultúrnych domoch hromadné sľuby delegovaných zástupcov politických strán alebo koalícií.

Zákon takto býva len v ustanovení tohto odseku pri každých voľbách porušovaný najmenej 5 tisíc krát (z takmer 6 tisíc okrskov). V tom, že v mestách sa nikdy tento sľub „neskladá do rúk“ starostu, primátora, či ich štatutárnych zástupcov.

V tomto istom ustanovení však iste podobne často býva porušovaný zákon aj v tom, že spravidla nikdy sa tento sľub neskladá ústne, ale takmer, alebo úplne vždy sa to odbyje len tým podpisom. Možno, v ústrednej a snáď aj v niektorej obvodnej volebnej komisii tento sľub skladajú aj ústne. Pre okrskové komisie si to neviem predstaviť. Znelo by to príliš pateticky, smiešne, až trápne. Osobne som bol zatiaľ na štyroch zasadnutiach okrskových komisií.

Odsek 6 §-8 zákona by mohol znieť nasledovne:

Členovia volebnej komisie sa ujímajú svojej funkcie podpísaním písomného sľubu tohto znenia: „Sľubujem na svoju česť, že budem svedomite a nestranne vykonávať svoju funkciu a budem sa pritom riadiť Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi.“ Za archivovanie sľubov členov komisie zodpovedá až do ukončenia volieb a uloženia všetkých písomností do archívu obce zapisovateľ.

Karol Nagy

4. Určenie povinnosti prijať vyžrebovanú funkciu predsedu alebo podpredsedu volebnej komisie

Prinajmenej v prípade volieb do VÚC a do Europarlamentu je jediným spôsobom kreovania funkcie predsedu alebo predsedu volebnej komisie žreb. Napriek tomu, pri týchto voľbách do Europarlamentu vo väčšine komisií predsedov a podpredsedov nežrebovali, ale jednohlasne odhlasovali, spravidla na návrh zapisovateľa, v menších obciach starostu. Vo väčšine okrskov teda minimálne v tomto ustanovení porušili zákon. Keby sme však trvali na náprave, mohli by všetky okrsky, ktoré porušili literu zákona opätovne porušiť aj jeho „ducha,“ keby pri nariadenom žrebovaní požiadali všetkých, okrem tých, ktorí boli predtým určení do funkcií, aby sa vyžrebovanej funkcie vzdali. Určite niet toho, kto by si takúto situáciu prial.

Účinným eliminovaním tejto hrozby by bolo, keby vedenia všetkých kandidujúcich strán vyzvali svojich zástupcov v okrskoch, aby sa nevzdávali vyžrebovaných funkcií. Máme však na to ešte čas?

Samozrejme, aj v okrskoch, kde sa žrebovalo už pri prvom zasadnutí, stalo sa, aj keď, verím výnimočne, že sa niekto vzdal vyžrebovanej funkcie.

Aký má zmysel žreb a výhodu oproti hlasovaniu? V starých Atenách dávali pri všetkých funkciách, ktoré mohol vykonávať každý (A tých bola veľká väčšina) prednosť žrebu pred hlasovaním. Tak je tomu aj teraz. Aj keď podľa všetkého, mnohé strany nominujú svojich zástupcov bez akéhokoľvek výberu. Sú radi, ak sa im vôbec niekto prihlási. Drvivá väčšina občanov však jednoduch nevie, kde sa prihlásiť môžu a preto okolo 70% miest v okrskových komisiách zostáva prázdnych, alebo len doplnených starostom.

Ďaľším dôvodom pre žreb je to, že členovia komisie sa spravidla vopred ani navzájom nepoznajú a ak áno, nie po všetkých stránkach, ktoré sú dôležité pre výkon funkcie predsedu komisie.

Nezanedbateľným dôvodom pre žrebovanie je a záujem na čo najvyššej vzájomnej kontrole medzi členmi komisie. Predseda komisie z predchádzajúcich volieb má iste väčšie predpoklady na kontrolu výkonu funkcie aktuálneho predsedu než keď zostáva dlhé roky po sebe ten istý predseda, ktorý síce môže viesť komisiu rutinne, aj k spokojnosti jej členov, pričom však nik z členov ho nekontruluje alebo kontroluje minimálne a neefektívne.

Niekto namietne: „Každý sa predsa môže vzdať zvolenej funkcie!“ Na to odpovedáme: „Samozrejme! Ale potom nech nevykonáva ani funkciu člena komisie.“ Ďalšia námietka: „Ale to by bolo obmedzením jeho ľudských práv!“ Odpovedáme: „Nepodpísanie prísahy člena komisie má tiež z následok stratu funkcie člena komisie. A to neberie nik ako porušenie jeho práv. Nezamieňajme si právo byť zvolený do nejakej funkcie s NÁROKOM“! Napr., každý občan, ktorý má nad 35 rokov môže kandidovať na prezidenta republika. Musí splniť niektoré podmienky. Napríklad zozbierať 15 tisíc podpisov alebo 15 podpisov poslancov, ... Nikto nemá nárok stať sa prezidentom.

Karol Nagy

5. Moratórium

Na túto tému sa popísalo už veľmi veľa. Jednoznačne som za zrušenie predvolebného moratoria na informovanie o voľbách, stranách, kandidátoch

Karol Nagy

6. Evidencia zúčastnených voličov

Ľubomír Vágner mi pred pár rokmi, keď bol aj hudobným redaktorom Rádia Lumen spomenul potrebu preukázateľnejším spôsobom dokumentovať účasť jednotlivých voličov vo voľbách. Tá sa totiž preukazuje tak, že dvaja členovia komisie na dvoch rovnakých, ale osobitných hárkoch pri mene voliča, v jeho prítomnosti, vo chvíli, keď sa legitimuje, „zaznamená ho“ (§ 23, ods. 2, záznam sa vykoná napr. označením poradového číslo voliča krúžkom, pri iných voľbách aj tzv. fajkou)

18. mája sa v diskusii pred asi 200 členmi komisií a ich školiteľmi Ľ. Vágner opýtal, čo sa stane, ak pri spracovaní výsledkov vyjde väčší počet vydaných obálok než je počet zúčastnených voličov? Odbyli ho len tým, že to sa stať nemôže. Dokonca aj po oficiálnom programe sa do neho pustila jedna predsedníčka komisie. Opýtal som sa jej, prečo asi sú zoznamy voličov dvojmo a prečo účasť zapisujú dvaja členovia komisie. Predsa, aby sa predišlo takýmto omylom. Teda situácia, akú naniesol Ľubo vôbec nie je len hypotetická. Pripomenul som jej, keďže som bol minule predsedom komisie v ich okrsku, že aj my sme štyrikrát kontrolovali dva zoznamy. A raz sme štvrťhodinu riešili nezrovnalosť. Až keď som jej povedal, že jediná medializovaná vecná kauza z prezidentských volieb, ktorá mohla mať vplyv na ich výsledok tiež nemusela vzniknúť, keby si zákonodarci osvojili Ľubov návrh, by vôbec nevznikla. Ľ. Vágner navrhol a ja s ním samozrejme súhlasím, aby každý volič potvrdil svoju účasť vlastnoručným podpisom. Stalo sa v ostatných voľbách, že v Nových Zámkoch jednu pani nechceli pripustiť k voľbám, lebo predtým omylom namiesto iného voliča zakrúžkovali ako voličku ju.

Za daného legislatívne nevhodného stavu však môže dochádzať aj k skutočným, cieleným podvodom. Nie je veľkým problémom dorobiť z času na čas viacero krúžkov v oboch „rovnopisoch“ – zoznamoch voličov napr. členom komisie. A ten môže komukoľvek známemu odovzdať viacero obálok s vyplnenými lístkami, ktoré sa dajú vhodiť do volebnej schránky; nikto nevidí, či človek vhadzuje jednu alebo viacero obálok... Viď tiež evidencia obálok a hlasovacích lístkov

Karol Nagy

7. Evidencia nepoužitých hlasovacích lístkov

Pri týchto voľbách, predseda komisie obdrží, spravidla deň pred voľbami nejaký okrúhly počet hlasovacích obálok a rovnaký počet hlasovacích lístkov. Najmä v prípadoch lístkov ide o originálne, zalepené obálky z tlačiarne. Ak by si predseda komisie ponechal doma „pre vlastné využitie“ napr. jeden balík lístkov a prílušný počet obálok, vysoko pravdepodobne by mu na to nikto neprišiel.

Zákon totiž predsedovi komisie predpisuje len, aby skontroloval o. i., či je „dostatočný počet hlasovacích lístkov a nepriehľadných obálok rovnakej veľkosti, akosti a farby opatrených odtlačkom úradnej pečiatky obce“ (§ 21). Nič viac nie je ani v dôvodovej správe, ani v komentári MV, ani v metodických pokynoch. Počet obdržaných obálok a hlasovacích lístkov nie je predpísaným predmetom zápisnice, rovnako ani počet nevyužitých a vrátených tlačovín. Tieto predseda komisie odovzdáva spolu so zápisnicou. Zápisnicu hneď spracuvávajú prepisom do PC prepojeného s ústredným počítačom v Blave, ostatné predmety idú do dlhodobej úschovy mestom. Nikto však počet obálok a ani hlasovacích lístkov pri ich odovzdávaní neprepočítava (Tie by sa napr. mohli kontrolovať aspoň námatkovo, po voľbách kontrolovať za účasti predsedu).

Karol Nagy

8. Spôsob sčítania hlasov v okrskovej komisii

Hoci ide asi o najdôležitejší v celých voľbách (Omyl centrálneho počítača je zverejnením výsledkov podľa okrskov – zatiaľ v SR ako v jedinej krajine na svete, od r. 2005, vystavený kontrole komukoľvek z okolo 40 tisíc členov okrskových komisií), zákon nehovorí nič o rozdelení úloh členmi komisie pri sčitovaní hlasov. Môže a dochádza pri tom k nekontrolovanému chaosu. Napríklad, najmä pri väčšom počte členov komisie a väčšom počte voličov si títo rozdelia všetky hlasovacie obálky na približne rovnaké kôpky a triedia ich do iných kôpok podľa kandidujúcich strán. Pri tom nikto nikoho nekontroluje, ... Proste chaos a manipulácie akéhokoľvek druhu!

Karol Nagy

9. Spôsob úpravy hlasovacích lístkov

Člen správnej rady občianskeho združenia Slovensko bez bariér Peter Kurhajec navrhoval počťas prezidentských volieb 2009, aby sa rátali ako platné akokoľvek vyplnené hlasovacie lístky, ak sa dá aspoň vytušiť najpravdepodobnejší úmysel voliča. Ústredná volebná komisia sa aj v rámci nudy zaoberala aj týmto podnetom. Výsledkom boli ich doporučenia v niekoľkých variantoch. Zatiaľ sa mi nepodarilo získať viac info.

Myslím, že skôr sa nám treba zaoberať tým, aby sa nestalo, že napríklad v predchádzajúcich voľbách sme robili krížiky, teraz máme pri preferenčných hlasoch robiť krúžky. Teda mali by sa čo najviac zjednotiť spôsoby vypĺňania rôznych volieb, aj keď to nemusí byť jednoduché a jednoznačné, potom sa bavme o tom, ktoré vyznačenia ešte uznať a ktoré už nie!

podľa Petra Kurhajca spracoval: Karol Nagy

10. Volenie staršími, čiastočne fyzicky aj duševne oslabených občanov

 

1. Voľby vo volebnej miestnosti

 

Zodpovednejší členovia okrskových komisií bývajú postavení pred ťažko riešiteľný až neriešiteľný problém. Niektorí starší ľudia prídu do volebnej miestnosti opierajúc sa napr. o syna a dcéru. Syn alebo dcéra potom aj za nich vyberie "správny" hlasovací lístok a prípadne ho upraví voľbou preferenčných hlasov. Pritom ten straší volič môže byť úplne spôosbilý, pokiaľ ide o pohyblivosť rúk, aj o duševnú čulosť). Niekedy ide len o obavy, aby mama, otec náhodou niečo "nedoplietli," inokedy aj o priamy zámer hlasovať viacnásobne. Zákon bližšie nešpecifikuje, pri akých nespôsobilostiach si môže volič zobrať asistenta a či musí takú nespôsobilosť preukázať napr. lekárskym svedectvom.

 

2. Voľby v sociálnych ústavoch a príbuzní

Pri niektorých voľbách sú v niektorých väčších, napr. v domovoch dôchodcov zriadené samostatné okrsky, v iných voľbách nie. Klientom týchto ústavov veľmi často pomáha aj pri výbere hlasovacieho lístka niekto z personálu. Neviem zatiaľ o prípade, aby boli pozvaní príbuzní s tým, že ak chcú. môžu svojmu príbuznému pri voľbách pomôcť. To by malo byť, hoci aj nepísaným pravidlom.

 

3. Voľby v sociálnych ústavoch bez príbuzných

 

Rozhodne by sa nemalo stávať, ako píše niekto na Facebooku v inej skupine, že "sestrička odvolila za 10 klientov domova dôchodcov."

V niektorých prípadoch, ak dávno vopred určí lekár, komisia, pred nejakou rýchlou, možno zo strany voliča aj nekontrolovateľnou pomocou, či pred nejakým miernym nátlakom (Tento poslanec nám sľúbil novú jedáleň, sprchy, dotácie, ...) uprednostniť aj 10 - 15 pohovor s trojčlennou komisiou zaviazanou k mlčanlivosti, pričom by samozrejme posledné slovo mal volič. Napr. moja stará mama, keď bola v domove dôchodcov na začiatku ešte úplne čulá, fyzicky aj duševne, sledovala tlač, aj televízne noviny sa smiala na tom, za akých blbých ich majú. Pred voľbami v r. 1990 im povedali: Môžete voliť katolíkov, ale aj komunistov - a povedali im tie dve čísla. Niektorí evanjelici potom radšej než KDH volili KSS - SDĽ a pritom im "zatajili" aj vtedy najpopulárnejšiu VPN. Ale mysleli to asi dobre, že z toľkých strán sa nedá vybrať...

 

Monitoring:

 

O prezidentských voľbách 2009: „Večer sa dostavil aj vážnejší podnet na ústrednú komisu, ktorý sa vzťahoval k volebnému zákonu. Člen správnej rady občianskeho združenia Slovensko bez bariér Peter Kurhajec, ktorý v sobotu pri voľbách asistoval trom starým ľuďom, navrhol, aby sa zmenil spôsob označovania volebných lístkov.

Kurhajec asistoval pri voľbách aj svojej 92-ročnej matke. Ani jeden z tých, ktorých sprevádzal, nedokázal vyplniť volebný lístok správne, značenie prekročilo vyznačený štvorec. To, aby za nich sprievodca vyplnil lístok, na čo majú zo zákona nárok, odmietli. Chceli lístok označiť sami. Na voľby sa totiž tešili.

Preto navrhuje akýkoľvek spôsob označenia štvorca vedľa mena kandidáta. "Dnes som pri voľbách asistoval ľuďom, ktorých hlasy budú neplatné. Po celom Slovensku ich môže byť niekoľko tisíc," uviedol Kurhajec pre

Komisia sa podľa slov jej predsedu zaoberala takýmito prípadmi. Preto odporučí "niekoľko variant, aby zákonodarcovia zvážili, či by nezapracovali do zákona viacero možností označovania volebných lístkov," povedal pre Aktuálne.sk.

Člen volebnej komisie Pavol Minárik sa domnieva, že volebné zákony majú viacero omnoho väčších dier. Podľa neho by bolo vhodné vytvoriť nový volebný kódex a táto zmena by podľa neho mohla byť v tomto procese legislatívne zapracovaná.

Komplexnú úpravu legislatívy má ministerstvo vnútra v pláne v roku 2010, tvrdí člen ústrednej komisie Róbert Madej zo Smeru-SD. Podľa neho nie je vhodné meniť legislatívu krátko pred niekoľkými voľbami. Madej však prisľúbil, že sa bude snažiť, aby zmena označovania volebných lístkov bola do legislatívy zapracovaná skôr. (Aktuálne.sk – krátené)

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Ad: Info

(Karol Nagy, karolnagy77@gmail.com, 3. 12. 2010 19:34)

Pokiaľ ide o hlasovacie lístky, tie archivuje obec, dĺžka uchovávania sa v zákone o voľbách ani v jeho komentári neuvádza a pochybujemm, že by to bolo v Zákone o obecnom zriadení. Najskôr o tom pojednáva:

ZÁKON 395/2002 Z.z. zo 17. mája 2002 o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov

Zmena:515/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2004
Zmena:216/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.júna 2007
Zmena:335/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.októbra 2007
Zmena:445/2008 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2009

Info

(Jana Smidova, 3. 12. 2010 18:01)

Prosim o informaciu ako dlho sa archivuju volebne listky a podla akeho zákona. Dakujem.

Link

(Admin, 4. 10. 2010 11:29)

Občianske oko - návrhy legislatívnych zmien: http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/komunalne/2006/0612040209.msg

Falšovanie podpisov

(Karol Nagy, karolnagy7@gmail.com, 10. 6. 2009 20:20)

Samozrejme, aj podpisy sa falšujú, ale je to aspoň trochu ťažšie, to snáď uznáš. A ľahšie sa dá falšovanie podpisov odhaliť, než dopisovanie krúžkov. Pri robení krúžkov pri mene voliča môže dôjsť aj k neumyslenému omylu, ako napr. v prezidentských voľbách 2009 zakružkovali omylom inú pani a tá, keď prišla voliť, už jej nechceli umožniť. Našťastie sa potom, po niekoľkých hodináchj z iniciatívy tej voličky na omyl prišlo. To by sa nemohlo stať, keby sa voliči na zoznamy voličov pri prevzatí hlasovacích lístkov podpisovali.

ad vlastnorucny podpis

(vinco, 10. 6. 2009 19:45)

namiesto kruzkovania:
ani to nie je riesenie, rovnako ako clen OVK moze niekoho "dokruzkovat" v oboch zoznamoch, rovnako moze nacmarat nejaky podpis vedla mena ... kto a ako bude overovat ci su podpisy prave ?