Sulíkovo referendum je protiústavné!
Podľa prezidenta I. Gašparoviča, premiérky I. Radičovej, ako aj podľa predstaviteľov takmer všetkých parlamentných strán je referendum vyhlásené na 18. septembra zbytočným mrhaním verejných financií. Z poslancov NR SR si však zatiaľ vie predstaviť novelu ústavy, ktorá by umožnila zrušenie referenda, pokiaľ berieme do úvahy len verejné vystúpenia, iba Igor Matovič. Názory o zbytočnosti referenda sa opierajú o tieto skutočnosti a predpoklady:
Tri zo štyroch otázok referenda prevzala vláda do svojho programového vyhlásenia. Ďalej: Otázku o imunite“ poslancov rozšírila vláda aj na cca tisíc sudcov a úpravu imunitu kvalitatívne zmenila. Nepôjde už len o možnosť stíhať poslancov bez súhlasu NR SR za všetky priestupky, ale aj za všetky trestné činy. Imunita má poslancom zostať len pri výrokoch prednesených v Národnej rade. Dokonca aj SaS úplne zabudla na svoju otázku a v ankete o poslaneckej imunite ju úplne vylúčila. 99% priaznivcov SaS je za úplne zrušenie imunity alebo za jej obmedzenie na výroky v parlamente. Ani jeden z viac ako 81 tisíc fanúšikov na stránke nepoznamenal, že by stačilo zrušiť imunitu na priestupky.
Najvážnejšie je, že piata otázka v referende je protiústavná! Táto znie:
"Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ustanovila možnosť voliť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu?"
Podľa Ústavy SR, čl. 93, ods. 3 predmetom referenda nemôžu byť základné práva. Volebné právo je základným politickým právom podľa čl. 30 ústavy. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že návrh volieb aj prostredníctvom internetu nikoho v jeho volebnom práve neobmedzuje. Že ide len o otázku techniky volieb. Je to však mylný pohľad. Ústava hovorí v čl. 30, ods. 3: „Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a VYKONÁVA SA TAJNÝM HLASOVANÍM.“ Tajné hlasovanie je podľa zákonov o voľbách a referende v praxi zabezpečené dvomi podmienkami: Prvou je tá, že vo volebnej miestnosti musí byť priestor určený na úpravu hlasovacích lístkov zabezpečený tak, aby každému voličovi zabezpečoval diskrétnosť. Druhá podmienka dokonca zamedzuje voličovi dobrovoľne sa tajnosti hlasovania zrieknuť. Pri každých voľbách je to zabezpečené ustanovením v zákone, podľa ktorého sa voličovi, ktorý sa neodobral do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov, hlasovanie neumožní. Niektorí si ešte pamätáme ako to bolo za bývalého režimu, kedy sa volieb zúčastňovalo 99,8% voličov a z nich približne rovnaký podiel voličov hlasoval za tzv. jednotnú kandidátku Národného frontu. Aj o tie desatinky percenta okresy medzi sebou súťažili a možno, že boli aj odmeňovaní. Nuž a tiež približne 99,8 % voličov za „plentu“ vôbec nešlo. Jednak, že sa propagovalo tzv. manifestačný spôsob voľby (Prevziať volebné lístky, zamávať nimi a hneď, neupravené vhodiť do urny) a jednak preto, že každý sa bál, aby nebol podozrivý, či dokonca zistený, že tým voličom, ktorí preškrtol niektorých, či všetkých súdruhov bol práve on. Dúfam teda, že o význame tajnosti volieb niet pochýb. Ale aj keby boli, stále je právo na tajné hlasovanie v ústave a tá platí! Pri možnosti hlasovania cez internet táto možnosť odpadá. Na tom nič nemení ani možnosť rozhodnúť sa, hlasovať osobne alebo cez internet. Veď aj dosiaľ by sa každý mohol dobrovoľne rozhodnúť dobrovoľne, či za tú plentu pôjde alebo nie – keby zákon nehovoril výslovne, že voličovi, ktorý sa k tomu priestoru neodoberie sa voliť neumožní. Návrh petičného výboru referenda by bol naviac v prípade prijatia aj „perfektnou“ pomôcku tým, ktorí nakupujú hlasy, O nakupovaní hlasu, teda o zabránení zrieknutia sa vlastného hlasu v prospech niekoho iného však ústava nehovorí nič. A polícia, správne zhodnotila, prvý raz, pri voľbách do VÚC 2009, že kupovanie hlasov nie je trestným činom (Je vraj len priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu, čomu však už nerozumiem, ale to sme už trochu mimo témy).
Ústava SR je žiaľ deravá ako rešeto.
Pätina poslancov NR SR by mohla požiadať Ústavný súd SR o rozhodnutie, či je predmet referenda v súlade s ústavou alebo nie. Ústava však neumožňuje Ústavnému súdu, ani žiadnemu inému orgánu, či ústavnému činiteľovi, aby vyhlásené referendum zrušil.
Zrušenie protiústavného referenda je v moci parlamentu.
V praxi môže nastať taká situácia, že referendum, ktoré má výhlasíť prezident alebo, ktoré prezident už vyhlásil je objektívne úplne zbytočné. Mohlo by dôjsť aj k situácii, že by sa malo konať refrendum aj o úplne neexistujúcej veci. Napríklad v r. 2005 prebehla v niektorých štátoch EÚ séria ratifikácií v parlamentoch alebo referendami Európskej zmluvy. Pre jej platnosť bol potrebný súhlas všetkých štátov. Referendom odmietli európsku ústavu Francúzi. Zotrvačnosťou sa síce ešte uskutočnilo referendum v Holandsku, ale ďaľšie referendá, ktoré sa mali konať v Dánsku a v Írsku boli zrušené alebo už neboli vyhlásené. Aj ratifikácie v parlamentoch boli zastavené. Slovenský parlament návrh na konanie referenda vtedy nepodal, ale skupina očanov, predstaviteľov OKS sa pokúšala referendum iniciovať prostredníctvom petície. Keby sa im podarilo získať včas dostatok podpisov, mohlo dôjsť k situácii, že by francúzske odmietnutie nastalo po vyhlásení referenda prezidentom SR. Tým by sa stalo referendum objektívne zbytočné. Neobstáli by ani také názory, že referendum by bolo len drahým prieskumom verejnej mienky. Lebo nikto by nevedel ani približne určiť aký bol podiel z občanov, ktorí sa nezúčastnili referenda takých, ktorí sa ho nezúčastnili preto, že ho považovali za zbytočné, aký podiel bol tých, ktorí by sa ho nezúčastnil v každom prípade a preto, aby neúčasťou vyjadrili svoje odmietanie zmluvy a aký podiel nezúčastnených by bol takých, ktorí proste nemajú záujem alebo ani názor. Pritom by sa už vtedy ukázalo, že v našej ústave chýba nástroj zrušenia referenda!
Navrhujem preto novelizovať Ústavu SR doplnením odseku 3 k čl. 95:
(3) Ak o konanie referenda žiadajú občania, prezident Slovenskej republiky ho môže nevyhlásiť alebo zrušiť na návrh petičného výboru, ak sa na konaní referenda uzniesie Národná rada Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky ho môže nevyhlásiť alebo zrušiť na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. V prípade, ak Ústavný súd rozhodne, že predmet vyhláseného referenda nie je v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom, prezident Slovenskej republiky referendum zruší.
Vyzývam všetkých poslancov NR SR, aby sa vyjadrili k navrhovanej novele ústavy a všetkých spoluobčanov, aby sa k výzve poslancom pripojili tiež.
Karol Nagy
Komentáre
Prehľad komentárov
K návrhu zmeny ústavy (posledný zvýraznený text článku): NESÚHLASÍM !!(s návrhom v článku): Nikto, ani prezident (volený priamo)nemôže negovať vôľu občanov. Vôľa občana musí byť svätá! Môžeme mať na referendum názor taký alebo onaký, môžeme polemizovať o položených otázkach, vynaložených financiách, politických záujmoch a pod., ale referendum je... referendum.
Že výsledku plebiscitu nemajú nijakú váhu je iná vec. Ak treba zmeniť ústavu, tak v tom zmysle, že:
1. Predseda NRSR do (v ústave zakotviť presný termín, napr. do 15 dní)vydá zákon...bez schválenia poslancov NRSR - jednoducho PREDSEDA NRSR vydá (nie môže vydať-vyda!!!)zákon.
2. Predseda NRSR do (zakotviť presný termín) vydá zákon ... a prezident SR podpíše zákon v ten istý deň. ( prezident iba pri zmene ústavných zákonov a lebo ústavy SR).
Žiadne halabala... že plebiscit je iba nejaké odporúčanie a pod. NIE! Referendum je vôľa občanov a musí byť rešpektovaná. Zákonom!
Referenda (2010)sa nezúčastním. Nie som ovplyvnený politikmi, s niektorými otázkami súhlasím (poplatky STV, rozhlasu, vládne limuzíny), s niektorými nesúhlasím (imunita, voľby cez internet) s niektorými zásadne nesúhlasím (odňatie práva na odpoveď)nie som proti referendu, ale ak vôľa plebsu je iba "odporúčaním" pre mocných, tak celá táto fraška je fraška.
Miso, čítal si vôbec ústavu?
(Karol Nagy, karolnagy77@gmail.com, 14. 9. 2010 8:49)Čo to podľa Teba znamená, že podľa ústavy, predmetom referenda nemôžu byť základné ľudské práva, teda aj voľby? Myslíš si snáď, že to znamená len prípady, keby chcel niekto zrušiť parlamentné voľby a vyhlásiť sa za kráľa alebo za vodcu (führera)?
elektronicke hlasovanie
(Miso, 13. 9. 2010 19:36)
Pan mi pripada ako expert na vsetko, Vy viete ake su technicke a softverove moznosti, aby sa zvladlo internetove hlasovanie tajne/nie tajne? Vyzerate skor pravnicky vzdelany a nie pocitacovo. Preco toto riesite, ked tomu jednoznacne nerozumiete? Byvaly premier ma vela nasledovnikov.
Internetove hlasovanie je spravna cesta.
Počet poslancov
(Karol Nagy, karolnagy77@gmail.com, 11. 8. 2010 8:37)
Iveta, mohli by ste presne skopírovať, teda citovať, na čo sa pýtate?
Ústavnému súdu môže dať v istých prípadoch návrh skupins nsjmenej pätiny poslancov...
Ústavný zákon musí schváliť najmenej 90 poslancov...
referendum
(Iveta, 11. 8. 2010 1:16)V prípade NR SR prebehne hlasovanie podľa počtu prihlásených poslancov?????????????
Áno, SaS by mala byť najaktívnejšia
(Karol Nagy, karolnagy77@gmail.com, 10. 8. 2010 8:51)
za zrušenie referenda
Ďakujem, P. Korbačka!
Súhlasím s Vami, že najaktívnejšie by malo byť SaS, jednak preto, že by to malo byť ich morálnou povinnosťou a jednak preto alebo inak povedané, oni by v prípade konania, ale neplatnosti referenda utrpeli, odhliadnuc od štátneho rozpočtu, z politických strán najväčšiu újmu.
Avšak, domnievam sa, ani iniciátori referenda nemôžu jednoduch požiadať Ministerstvo vnútra, či vládu, aby referendum nevykonali. Preto si myslím, že jediná cesta vedie cez nocelu ústavy. Rozhodnutie ÚS SR by túto cestu vydláždilo. Keďže ÚS SR nemôže konať z vlastnej vôle, požiadame okrem poslancov NR SR aj Vládu SR, Najvyšší súd SR, Generálnu prokuratúru SR, ABY NÁVRH NA ÚSTAVNÝ SÚD v zmysle čl. 130, s odvolaním sa na čl. 128 podali. Teda, aby žiadali výrok, že referendum bolo vyhlásené v rozpore s čl. 93, ods. 3 ústavy.
Súhlasím
(Teodor Korbačka, 10. 8. 2010 0:44)
Predmetný návrh je logicky dobre zdôvodnený. Neviem však, či samotné znenie návrhu novely ústavy je po právnej stránke práve tým najlepším. To by, samozrejme mala posúdiť skupina expertov a samotná NR SR. Osobne si myslím, že sám Sulík a jeho strana by mala prejaviť v tejto veci náležitú aktivitu. Jednak preto, lebo- ako sa zdá- už pochopila, že po konštituovaní novej vlády to už znamená vylamovanie otvorených dverí, jednak preto, lebo pre SaS je to aj politicky riskantné. Ide predsa o veľké peniaze a neplatnosť referenda z dôvodov nedostatočnej účasti občanov by bola pre SaS fiaskom. To by mohlo byť pre ňu osudovou chybou a začiatkom pádu.
Oprava
(Karol Nagy, karolnagy77@gmail.com, 9. 8. 2010 9:28)
Napísal som:
"Potvrdil to v odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku Gustáva Krajčího koncom r. 1997 Dr. S. Lehoťák."
Má byť:
"Potvrdil to v odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku Gustáva Krajčího koncom r. 1997 Najvyšší súd SR - Dr. S. Lehoťák."
ÚS môže aj pred konaním referenda
(Karol Nagy, karolnagy77@gmail.com, 9. 8. 2010 9:24)
Pepan sa pýta o čom je článok.
Článok je o tom, o čom je nadpis. A tiež o to, že aj ÚS vyhlási, že referendum bolo vyhlásené v rozpore s ústavou, aby NR SR schválila novelu ústavy, aby v tom prípade (ale aj v iných prípadoch) mohol prezident referendum zrušiť.
Pepan: "Ak je protiústavná jedna otázka, nemení to nič na možnosti konania referenda v ostatných otázkach, čiže už samotné predpoklady v článku sú ničotné."
Čl. 125 b, ods. 3 nehovorí o tom, že prezident škrtne z referenda len tú otázku, ktorá je v rozpore s ústavou. V úplnom závere článku sa píše presne: "referendum nemožno vyhlásiť." Aj v celom II. oddieli nie zmienky o tom, že by sa jednotlivé otázky mali posudzovať ako samostatné referendá. Všade sa píše len o referendu ako celku.
Keby bol prezident využil svoje právo podľa čl. 125b a pýtal sa len na otázku č. 5, na ktorú by mu poskytol ÚS stanovisko, že je v rozpore s čl. 93, ods. 3, čo by mohlo brániť prezidentovi, aby podľa ústavy referendum nevyhlásil ako celok? Alebo, opýtam sa inak: Čo by prezidentovi umožňovalo, aby z referenda vyňal niektoré otázky, keď ústava pozná len referendum ako celok? Ak by tak vykonal, niekto iný by v iných prípadoch mohol dôvodiť, že nejaká otázka je v poriadku, stačí z nej vyňať nejakú vetu, slovo, alebo len čiarku. Prezident však nemôže vyňať (a ani pridať) z textu referenda ani tú čiarku. Potvrdil to v odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku Gustáva Krajčího koncom r. 1997 Dr. S. Lehoťák.
Keby aj prezident po odobrení ústavným súdom vyňal z referenda len jedinú otázku, podľa môjho názoru osobitne musíme tento spor riešiť, keď prezident svoje právo nevyužil. Keď by išlo o spor podľa čl. 128 a ústavný súd by vyhlásil, že prezident vyhlásil referendum v rozpore s ústavou, opäť si viem len veľmi ťažko predstaviť, že vyhlásenie referenda prezidentom by bolo možné chápať len ako "čiastočne" protiústavné
Pepan: "Ústavný súd môže vyhlásiť neústavnosť v podstate v dvoch situáciách:
ex ante - na podnet prezidenta, referendum sa ani neuskutoční
ex post - normálne podanie v rámci článku 125 a 125a"
Je aj tretia možnosť - ex ante, podľa čl. 130 a 128. Takto podali svoj návrh 35 poslancov v r. 1997 a ústavný súd aj rozhodol - tesne pred plánovaným konaním referemda.
Pepan: "Čiže ak prezident, v našom prípade to bol dokonca jej spoluator, bývalý prokurátor etc., nepodal podanie na ústavný súd, môžme sa domnievať, že všetky otázky sú v súlade s ústavou.
Čiže možnosti na zrušenie referenda existujú, v situácií p. Gašparoviča by som povedal, že ako mierny oponent pravicovej politiky by som povedal, že v tomto prípade by využil každú možnosť poškodiť Sulíka."
Ale aj prezident a jeho poradcovia sa môžu mýliť. Nemyslíte? Možno aj preto, že nikdy neboli v pozícii člena okrskovej volebnej komisie. A že ani nepoznajú literu a duch volebných zákonov. Bývalý predseda NR SR sa napríklad aj verejne priznal, že volebný zákon nepatrí k jeho silným stránkam... Žiaľ, v prípade podania min. 30 poslancov, Vlády SR, súdu alebo generálneho prokurátora by sa prezident dostal do role odporcu, teda asi ťažko by pripúšťal vlastné protiústavné konanie.
zmätok na zmätok
(občan, 9. 8. 2010 9:16)Nerozumiem čo týmto článkom autor sleduje. To, že sa oháňa protiústavnosťou, o ktorej rozhodol skôr ako orgán ústavou na to určený je už len vyvrcholením tragikomickosti tohto článku. Vážený pane, o protiústavnosti nerozhodujete vy, ale Ústavný súd Slovenskej republiky. Priznám sa, že som čakal konštruktívne zhodnotenie skutkového stavu a popísanie a odôvodnenie, prečo je podľa Vás protiústavný návrh vykonať voľbu elektronicky. Aj v prípade možnosti hlasovať elektronicky musia byť voľby tajné, závisí len od konkrétneho riešenia. Osobne nevidím žiaden dôvod protiústavnosti. Vaša argumentácia v tomto článku má od právnej argumentácie na míle ďaleko. Čo je však horšie absolútne ste nepochopili zmysel referenda, či plebiscitu, ako poslednej bašty kontroly verejnosti nad dianím v štáte. Váš návrh znemožňuje priamu demokraciu občanom , ako originálnym nositeľom moci v štáte, nakoľko priznáva právo zrušiť takmer svojvoľne referendum. Aj keď v prípade Sulíkovho referenda sa neriešia len podstatné veci, ja referendum vnímam ako posledné útočisko občanov pred mocou štátu.
O čom je článok
(Pepan, 8. 8. 2010 12:08)
Neviem, čo tento článok rieši.
Ak je protiústavná jedna otázka, nemení to nič na možnosti konania referenda v ostatných otázkach, čiže už samotné predpoklady v článku sú ničotné.
Ústavný súd môže vyhlásiť neústavnosť v podstate v dvoch situáciách:
ex ante - na podnet prezidenta, referendum sa ani neuskutoční
ex post - normálne podanie v rámci článku 125 a 125a
Čiže ak prezident, v našom prípade to bol dokonca jej spoluator, bývalý prokurátor etc., nepodal podanie na ústavný súd, môžme sa domnievať, že všetky otázky sú v súlade s ústavou.
Čiže možnosti na zrušenie referenda existujú, v situácií p. Gašparoviča by som povedal, že ako mierny oponent pravicovej politiky by som povedal, že v tomto prípade by využil každú možnosť poškodiť Sulíka.
referendum
(i tak še da, 17. 9. 2010 12:00)